Diskusia

Z položenej otázky nie jasné , či sa jedná o nákup súkromný alebo nákup pre školskú jedáleň a dôvod uvedeného zákazu.

1. Pri súkromnom nákupe, Vás zamestnávateľ nemôže obmedzovať v činnostiach, ktoré vykonávate pred začiatkom pracovnej doby, ale ak si to ustanoví v internom predpise, môže kontrolovať donášané a odnášané veci z pracoviska v súlade so zákonníkom práce.

Podľa ustanovenia § 177 ods. 2 Zákonníka práce: Na ochranu svojho majetku je zamestnávateľ oprávnený vykonávať v nevyhnutnom rozsahu kontrolu vecí, ktoré zamestnanci vnášajú na pracovisko alebo odnášajú z pracoviska. Podrobnejšie podmienky za účelom kontroly vecí prinášaných na pracovisko a odnášaných z pracoviska musí určiť zamestnávateľ v pracovnom poriadku (kontrolu tašiek, osobných vecí, osobného odkladacieho priestoru ( šatne, skrinky), osobného automobilu a osobnú prehliadku ). Pri kontrole sa musia dodržať predpisy o ochrane osobnej slobody a nesmie byť ponižovaná ľudská dôstojnosť. Výkon práva zamestnávateľa nesmie byť v nijakom prípade šikanózny a nesmie narušovať súkromie zamestnanca.

Pokiaľ chce zamestnávateľ kontrolovať tašky, skrinky zamestnancom, mal by mať v pracovnom poriadku presne ustanovené za akých okolností, kto a ako sa má takáto kontrola realizovať ( napr.: zamestnanec sa preukáže dokladom o pôvode, nákupe tovaru, ). Kontrola sa vykonáva za prítomnosti zamestnanca a v prítomnosti min. jedného svedka.

2. Pri nákupe pre školskú jedáleň pred začiatkom pracovnej doby, sa cesta posudzuje ako cesta do práce a v prípade úrazu, sa tento úraz nemôže posudzovať ako úraz pracovný.

3. Pri nákupe potravín pre školskú jedáleň v čase začatej pracovnej doby, bez evidencie príchodu na pracovisko sa prípadný úraz, nemôže posudzovať ako úraz pri výkone pracovnej činnosti. Zamestnávateľ, v tomto prípade, oprávnene vyžaduje zaznamenať príchod zamestnanca na pracovisko a až následne začať vykonávať pracovné činnosti ( nákup potravín pre šj).

Osobitný kvalifikačný predpoklad vzdelania pre výkon pracovnej činnosti kuchár v zariadení školského stravovania nie je všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovený.

Dosiahnutý stupeň vzdelania a vykonávaná činnosť slúžia pre zaradenie zamestnanca do platovej triedy.

Za doplnkové stravovanie v zariadení školského stravovania všeobecne (nie len v MŠ)sa považuje poskytovanie doplnkového jedla. Doplnkové jedlo je charakterizované v §6 vyhlášky č.330/2009 Z. z. o zariadení školského stravovania ako raňajky, desiata, olovrant druhá večera.

V prílohe č. 2 k vyhláške č. 330/2009 Z. z. sú uvedené odporúčané počty zamestnancov v šj na počet prijatých stravníkov. Ak zariadenie poskytuje doplnkové stravovanie, zvyšuje sa počet zamestnancov o kuchára pre doplnkové stravovanie podľa uvedenej prílohy.

Ustanovenie § 140 odsek 11 zákona č. 245/2008 Z. z. (školský zákon) znie,

„Príspevok podľa odseku 8 a 10 sa neuhrádza, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka o to písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32).“

Z uvedeného ustanovenia vyplýva , že podľa odseku 8 sa príspevok neuhrádza za žiaka špeciálnej školy z domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. Vzťahuje sa predmetné ustanovenie ods. 11 aj na dieťa špeciálnej materskej školy z domácnosti v hmotnej núdzi, keďže v ustanovení sa uvádza „žiak“?

Otázne je, či sa ustanovenie ods. 11 dotýka aj detí a žiakov v HN zo škôl v zriaďovateľskej pôsobností obcí a samosprávneho kraja podľa odseku 9?

Je zriaďovateľ (orgán miestnej štátnej správy v školstve, obec a samosprávny kraj) povinný odpustiť príspevok na nákup potravín a príspevok na režijné náklady, ak o to plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka a dieťaťa v hmotnej núdzi požiada?

V prípade odpustenia príspevku a určenia podmienok vo VZN, náklady za stravovanie detí a žiakov znáša v plnej výške zriaďovateľ školy?

Vzhľadom na to, že gestorom predmetného zákona je MŠVVaŠ SR ,predložili sme otázky vyplývajúce z ustanovenia a požiadali sme ministerstvo školstva o výklad § 140 odsek 11 zákona č. 245/2008 Z. z..

O písomnom vyjadrení ministerstva školstva Vás budeme na stránke Jedálne.sk informovať.

Školská jedáleň je zariadenie školského stravovania, ktoré podľa § 139 až 141 zákona č.245/2008 Z.z. zabezpečuje zdravú výživu detí a žiakov v čase ich pobytu v školách alebo školských zariadeniach,

Stravníkom v školskej jedálni môžu byť deti, žiaci, zamestnanci škôl a školských zariadení; so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva sa môžu v školskej jedálni stravovať aj iné fyzické osoby.

Avšak, podľa § 2 ods. 2 vyhlášky 330/2009 Z. z. o zariadení školského stravovania sa poskytovanie stravovania bývalým zamestnancom škôl alebo školských zariadení, ktorí v škole alebo školskom zariadení pracovali do odchodu do dôchodku, a iným fyzickým osobám, nevzťahuje na zariadenia školského stravovania v materskej škole, ak je možnosť zabezpečiť stravovanie iným spôsobom.

Na základe uvedeného Vám odporúčame vyžiadať si stanovisko od príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva.

Podľa Aplikácie princípov k MSN pre školské stravovanie revízia 2021 v časti 2.1 je uvedené usmernenie k stanoveniu finančného pásma a jeho čerpaniu. Čerpanie finančného limitu v priebehu školského roka musí byť vyrovnané tak, aby finančný limit na konci mesiaca nebol nižší, ale ani neprevýšil 20% jednodňového finančného limitu na nákup potravín. T,j, 0,20€ na jedného stravníka. Usmernenie neudáva podmienku ukončenia roka s nulovým čerpaním.

Usmernenie, „Na konci decembra má byť finančná norma na „0“, nie je legislatívne ustanovené a neplatí najmenej 10 rokov.

Žiadny legislatívny predpis neupravuje podmienky odhlasovania/ prihlasovania stravníkov k odoberaniu stravy.

Konkrétne podmienky organizácie spojené so stravovaním, ako je výška príspevku na stravovanie, spôsob úhrady a podmienky prihlasovania/odhlasovania, si určí škola, ktorej súčasťou je školská jedáleň, v Školskom poriadku školy a zákonný zástupca dieťaťa svojim podpisom berie na vedomie tieto podmienky uvedené v zápisnom lístku stravníka.

V prípade pracovnej neschopnosti zamestnanca z dôvodu ochorenia, je povinnosťou vedúceho zamestnanca zariadenia školského stravovania resp. riaditeľa školy alebo zriaďovateľa školy a školského zariadenia, zabezpečiť plynulý chod školskej jedálne.

Dočasne prerušiť činnosť školskej jedálne môže len príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva v prípade mimoriadnej epidemiologickej situácie na zamedzenia šírenia prenosného ochorenia.

Žiadny právny predpis neustanovuje, že sa zamestnanec musí stravovať tam, kde mu zamestnávateľ zabezpečí (podľa Zákonníka práce) počas výkonu práce stravovanie.

Stravovanie kuchárok v zariadení, v ktorom pracujú na príprave pokrmov, je však špecifické a zamestnávatelia si odobratie jedného obeda denne môžu ustanoviť v Pracovnom poriadku pre zamestnancov.

Už z pracovnej pozície kuchárky vyplýva, že pripravované pokrmy poskytované stravníkom, v tomto prípade deťom, musí pred výdajom degustovať.

Z hľadiska morálneho je neprípustné, aby zamestnanci, ktorí majú voľný prístup k potravinám a pokrmom neplatili za jedno jedlo denne v zanedbateľnej cene cca 1,50€. Cena potravín neustále rastie a za 1,50€ už nie je možné zakúpiť ani potraviny na raňajky, či desiatu. To skutočne budú kuchárky 8 hodín pracovného času o hlade?

V takom prípade odporúčame zamestnávateľovi a vedúcemu zamestnancovi ZŠS posilniť kontrolu zamestnancov.

Podľa Aplikácie princípov k MSN revízia 2021 sa pri príprave pokrmov so zeleniny používa prioritne čerstvá zelenina. Čerstvú zeleninu možno nahradiť hlbokozmrazenou zeleninou z dôvodu sezónnosti. T.z. z dôvodu nedostatku ponuky čerstvej zeleniny na trhu. Je možné akceptovať výnimočné situácie ako napr. pri výpadku energií, pri neočakávanom výpadku zamestnancov, čo nie je Váš prípad.

Predovšetkým je potrebné zvážiť, či je potrebné podľa počtu stravníkov v prevádzke zriadiť stavebne oddelený priestor alebo prevádzkovo oddelený priestor v súlade s vyhláškou č. 533/2007 Z. z. (príloha č. 1).

Prevádzka zariadenia školského stravovania nemôže plnohodnotne fungovať bez zriadenia hrubej prípravovne zeleniny ( priestor v priamo v prevádzke alebo stavebne oddelený priestor ) vzhľadom k tomu, že nie možné nahradiť čerstvú zeleninu v plnom rozsahu zeleninou mrazenou ( kapusta, kel, paprika, rajčiny, mrkva do šalátu, príloha a pod. ...).

Žiadať o pomoc príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva, ktorý vykonáva voči zariadeniam verejného stravovania zdravotný dozor, je ako zavolať na seba kontrolný orgán.

Jediným oprávneným subjektom, na ktorý sa musíte obrátiť a ktorý Vám môže pomôcť je Váš zriaďovateľ.