Diskusia

(1) Vykonávať práce iného druhu alebo na inom mieste, ako boli dohodnuté v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne, a to v prípadoch ustanovených v odsekoch 2 a 4. Zákonníka práce

Ministerstvo školstva žiadnym legislatívnym predpisom neustanovuje čas a spôsob odhlásenia zo stravy v zariadení školského stravovania. Podmienky odhlasovania a prihlasovania určuje zriaďovateľ/ prevádzkovateľ zariadenia školského stravovania. Školská jedáleň tieto podmienky uvádza v Prevádzkovom poriadku zariadenia školského stravovania.

Zápisný lístok stravníka je záväzný dokument, v ktorom školská jedáleň uvedie základné podmienky prijatia do stravovacieho zariadenia( spôsob odhlasovania, spôsob platby, možnosti odberu neodhláseného jedla a pod.). Zákonný zástupca je s týmito podmienkami vopred oboznámený, berie na vedomie a na základe uvedeného svojim podpisom prihlasuje svoje dieťa na stravovanie. Vzhľadom k tomu, že sa výroba jedál v školskej jedálni uskutočňuje podľa materiálno- spotrebných noriem pre školské stravovanie ( §3 vyhl. č. 330/2009 Z. z. ) v súlade s podmienkami v Aplikácii princípov k MSN a receptúram pre školské stravovanie, je povinnosťou pri príprave jedál a nápojov dodržiavať skladbu potravín podľa MSN, potraviny normovať presne na prihlásený počet stravníkov. V prípade, keď už prebieha proces prípravy a tepelnej úpravy vydaných potravín podľa počtu stravníkov, nie je možné tieto počty stravníkov v priebehu dňa upravovať. Zákonný zástupca dieťaťa má, samozrejme pri ochorení dieťaťa, možnosť prevziať pripravený obed do prepravnej nádoby.

Odhlasovaním stravníkov zo stravy po 7 hod. ráno, t.j. už počas prípravy pokrmov, nie je možné dodržať presné množstvo potravín podľa počtu stravníkov, čo sa považuje za porušenie vyššie citovanej vyhlášky.

Predĺžením času odhlásenia v daný deň ( do 8,00, do 9,00, do 10,00 hod.), by musela školská jedáleň posunúť celý proces prípravy pokrmov a zároveň aj výdaj hotových pokrmov na neskorší čas.

Podľa zásad na zostavovanie jedálnych lístkov v zariadení školského stravovania v prílohe č. 1 k vyhláške č.330/2009 Z. z. o zariadení školského stravovania sa nápoj v podobe pitnej vody, minerálnej vody, mlieka, nesladených ovocných a tmavých čajov podáva ku každému hlavnému a doplnkovému jedlu. Vhodne zvolený nápoj je potrebné podať aj k doplnkovým jedlám, ako je krupicová kaša, puding, krém, detská výživa alebo jogurt, podávaným na desiatu a olovrant.

Úlohou školského stravovania nie je len samotná príprava a konzumácia jedál v školskej jedálni, ale aj výchova k správnym stravovacím návykom dieťaťa. T. z. konzumácia jedál pri stole, servírovaných na stolovom inventári s používaním príbora. Školské stravovanie nepripúšťa podávanie akýchkoľvek pokrmov "do ruky" odnášaných domov. Výnimkou je neodhlásená strava v prvý deň ochorenia dieťaťa, ktorú si môže zákonný zástupca prevziať do prepravných nádob.

Dieťa má nárok na dotáciu na stravu, ak splní podmienky poskytnutia dotácie:

• účasť dieťaťa na výchovno-vzdelávacom procese v škole; zapísané v triednej knihe a prihlásené na obed, počet hodín prítomnosti na vyučovacom procese nie je rozhodujúci;
• odobratie obeda a iného jedla v zariadení školského stravovania;

V prípade neprítomnosti dieťaťa na vyučovaní, neodhlásený obed uhradí zákonný zástupca dieťaťa, tento obed si môže prevziať v čase určenom v školskej jedálni.

Pre účely zdravotného dozoru je školská jedáleň povinná uchovávať vzorky z pokrmov, ktoré sa v zariadení pripravujú.

Za individuálne donesené diétne pokrmy ( druh, zloženie, hmotnosť, zdravotnú bezpečnosť) v plnej miere nesie zodpovednosť zákonný zástupca dieťaťa. S uvedeným súhlasí podpísaním Informovaného súhlasu.

Vzorky pokrmov sa uchovávajú v sklenených nádobách s tesniacim uzáverom. Originálne poháre na odber vzoriek je možné zakúpiť v lekárni alebo v zdravotníckych potrebách (150 ml).

Podľa vyhlášky č.330/2009 Z. z. o zariadení školského stravovania sa v zariadeniach školského stravovania zabezpečuje zdravá výživa detí a žiakov v čase ich pobytu v školách alebo školských zariadeniach.

V súvislosti s uvedeným a na základe odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), HLG on Health Nutrition and physical activity Európskej komisie a odporúčaní Ministerstva zdravotníctva SR, útvaru hlavného hygienika Slovenskej republiky pre oblasť výživy detí a podľa pokynov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pristúpili školské stravovacie zariadenia na postupné znižovanie hmotnosti potravín s vysokým obsahom soli, zníženia pridanej soli, zníženia pridaného cukru a tukov pri výrobe jedál.

Odstránením solničiek zo stolov je snaha aplikovať zmeny stravovacích návykov vo všetkých vekových kategóriách stravníkov, vrátane zamestnancov.

Takže odpoveď na otázku znie "dospelí stravníci môžu mať pochutiny k dispozícii", ale tu skôr ide o to, príkladom vychovávať deti a žiakov k správnym stravovacím návykom a zdravej výžive.

O tomto probléme sme už viackrát písali.

Otázka znie prečo sa zamestnanci odhlasujú zo stravovania? Ide o finančné dôvody?4

Cena stravného lístka, na ktorú ešte prispieva zamestnávateľ, je v školskej jedálni minimálna. Za túto cenu nie je možné pripraviť plnohodnotný obed ani doma.

Ak ide o zdravotné dôvody, zamestnanec sa stravovať nemusí, dostane stravné lístky.

Alebo im vlastnoručne pripravená strava nechutí? Ak si zamestnanci nosia do školskej jedálne vlastnú stravu, kto ich bude kontrolovať, či niečo nekonzumujú zo školskej stravy? Však kuchár je povinný pripravené pokrmy degustovať, vyplýva to z jeho pracovnej činnosti. ale jesť ich nebude, lebo si donesie svoje. To nedáva logiku.

Zamestnávateľ je povinný obedy zamestnancom zabezpečiť, zamestnanci nie sú povinní ich odoberať, ale v tomto prípade, keď si to povaha práce vyžaduje, môže váš zamestnávateľ povinný odber obedov pre zamestnancov školskej jedálne zapracovať do pracovného poriadku.

Originálne kompetencie obcí aj VÚC na úseku školstva sú definované v zákone č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V tomto zákone sú uvedené kompetencie a úlohy pre obce a VÚC (§ 6 ods. 12, § 9 ods. 12 a § 9aa) v oblasti financovania školstva. Tu je uvedená aj povinnosť samosprávy prijať všeobecne záväzné nariadenie, v ktorom určí výšku dotácie na mzdy a prevádzku na žiaka ZUŠ, poslucháča JŠ, dieťa MŠ a dieťa školského zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti a uzatvorenie zmluvy so zriaďovateľom ZUŠ, JŠ a MŠ a školského zariadenia, ktorým je štátom uznaná cirkev, náboženská spoločnosť, iná právnická osoba alebo fyzická osoba.

Obec poskytne finančné prostriedky na žiaka ZUŠ, poslucháča JŠ, dieťa MŠ, dieťa školského zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti štátom uznanej cirkvi, náboženskej spoločnosti, inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby z finančných prostriedkov poukázaných z výnosu dane z príjmov fyzických osôb v plnej výške sumy určenej na mzdy a prevádzku na žiaka ZUŠ, poslucháča JŠ, dieťa MŠ a dieťa školského zariadenia vypočítanej podľa nariadenia vlády č. 668/2004 Z. z.

Pri rozdeľovaní DPFO obciam sa v prípade školského stravovania používajú údaje získané zo zberu prostredníctvom štatistického výkazu Škôl (MŠVVaŠ SR) 40-01 o počte potencionálnych stravníkov t.j. všetkých žiakov ZŠ, ZŠ pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP), päťročných a osemročných gymnázií, osemročných konzervatórií podľa stavu k 15. septembru začínajúceho školského roka v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, cirkevného a súkromného zriaďovateľa, ak je na území obce zriadené zariadenie školského stravovania.

Z uvedeného vyplýva, že pre získanie DPFO, obec uvedie do výkazu počet potencionálnych stravníkov vo svojom zariadení školského stravovania (školská jedáleň alebo výdajná školská jedáleň), ak ho má v obci zriadené a počet stravníkov v zariadení školského stravovania v zriaďovateľskej pôsobnosti cirkevného alebo súkromného zriaďovateľa, ak ho majú v obci zriadené. Neštátni zriaďovatelia zariadení školského stravovania sú povinní oznámiť obci údaje do vyššie uvedeného štatistického výkazu za školské zariadenia, ktoré majú sídlo na území príslušnej obce.

Možnosti: 1.Obec vyradí zo siete škôl a školských zariadení školskú jedáleň, ktorá je súčasťou školy a zaradí do siete výdajnú školskú jedáleň ako súčasť školy, do ktorej bude dodávať stravu iný zriaďovateľ (obec, cirkev alebo súkromník) zariadenia školského stravovania (mimo územia obce).

2. Obec vyradí zo siete škôl a školských zariadení školskú jedáleň, ktorá je súčasťou školy a priestory prenajme inému zriaďovateľovi (obec, cirkev alebo súkromník), ktorý si zaradí do siete školskú jedáleň (na území obce).

Ak zariadenie školského stravovania zabezpečuje stravovanie aj iným fyzickým osobám (seniorom), poskytuje ho za rovnakých podmienok ako deťom, žiakom a zamestnancom školy. Školská jedáleň podľa vyhlášky č. 330/2009 Z. z. o zariadení školského stravovania uskutočňuje výrobu jedál (okrem iného) podľa materiálno-spotrebných noriem pre školské stravovanie a finančného príspevku od zákonného zástupcu dieťaťa alebo žiaka na nákup potravín na jedlo podľa zvoleného finančného pásma podľa § 140 a 141 školského zákona.

Finančný limit na nákup potravín podľa zvoleného finančného pásma určuje všeobecne záväzným nariadením obec. Ako z názvu vyplýva, ide o finančný limit na nákup potravín, na ktorý prispieva stravník v očakávaní, že za tento príspevok budú potraviny nakúpené a na prípravu jedla aj použité. Stanovenie finančného pásma na nákup potravín vo VZN by malo zodpovedať priemerným cenovým reláciám základných potravinových komodít v danom regióne.

Na základe uvedeného Aplikácia princípov k MSN ustanovuje, že čerpanie finančného limitu na nákup potravín musí byť v priebehu školského roka vyrovnané tak, aby finančný limit na konci mesiaca nebol nižší, ale ani neprevýšil 20% jednodňového finančného limitu na nákup potravín. V prípade vyššieho rozdielu (+/ - )medzi normovanými a skutočnými nákladmi je potrebné tento rozdiel vyrovnať najneskôr do konca kalendárneho roka prípravou drahších resp. lacnejších pokrmov. Keďže tieto prostriedky sú účelovo určené na nákup potravín, nie je možné ich preklasifikovať na bežné výdavky na úhradu režijných nákladov.

Ak je finančný limit nedostatočný alebo presahuje priemerné cenové relácie potravín v regióne, je potrebné ho upraviť vo VZN obce.