Stravovanie v Slobodnej demokratickej škole

Ako sa stravujú deti v Slobodnej demokratickej škole v Košiciach? Sú prístupy tejto súkromnej školy ku stravovaniu odlišné od štátnych škôl? V čom a ako sa pristupuje ku vzdelávaniu a stravovaniu v prvej slobodnej škole na Slovensku nám v nasledujúcom rozhovore opísal riaditeľ školy, pán Juraj Mazák.

Ako prišiel nápad pre založenie Slobodnej školy?

S manželkou Lenkou máme bohaté skúsenosti s tradičným slovenským školstvom. Obmedzené, rokmi až stáročiami sa nemeniace pravidlá, dogmy, či zväzujúce modely vyučovania nás primäli k myšlienke zmeny. Venovali sme roky štúdiu, praxi i experimentom vo výchove i vzdelávaní. Inšpirovaní modelom sebariadeného vzdelávania sme sa preto rozhodli vytvoriť prvú slobodnú školu na Slovensku. Ponúka alternatívu rodinám so školákmi, ktoré sa v bežnej výučbe nenašli. Spolupracujeme s univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre, ktorá nás ako odborný garant metodicky usmerňuje a pomáha vyhodnocovať legislatívne zmeny a výsledky výskumu. Toto unikátne - ministerstvom školstva schválené - experimentálne overovanie, by sme mali ukončiť v roku 2030. Následne všetky dáta a záverečné správy odovzdáme rezortu, a v prípade, že náš program bude schválený, sebariadené vzdelávanie bude môcť do konceptov svojej výučby zahrnúť akákoľvek škola na Slovensku, ktorá o to bude mať záujem.

Čím sa líši Slobodná škola od klasickej školy?

Triedu tvorí vekovo zmiešaná skupina detí, pričom staršie deti sú skvelí motivátori a obe strany profitujú zo skúsenosti učenia (sa). Mladšie deti prirodzene inklinujú k starším deťom, nie k dospelým. Najväčší rozdiel v porovnaní s klasickou školou ale spočíva v samotnom priebehu výučby. Slobodná škola je postavená na sebariadenom vzdelávaní. Deti majú teda slobodu v tom, že si vyberajú čo, ako, kedy a s kým sa budú učiť. Záujem o konkrétne učivo, spôsob či zdroj poznania nechávame na nich. Niekto sa chce venovať počas dňa napríklad vytvoreniu slnečných hodín, ďalší ráta matematické príklady, iné dieťa si číta knihu s kolegyňou nemčinárkou a ďalšie budujú na školskom dvore drevené auto, skáču v trampolíne, alebo objavujú hudobné nástroje, abecedu, fyzikálne javy. S deťmi trávime veľa času vonku, na exkurziách, výletoch a vzdelávame sa priamo v praxi. Ich vnútorná motivácia nie je brzdená vnútením učebnej látky, stresom z písomiek, či prísne štrukturovanou 45 minútovou vyučovacou hodinou. Učiteľ v našej škole má pomenovanie sprievodca - deti bezpečne sprevádza na ich vlastnej ceste za poznaním. Sebariadené vzdelávanie rozvíja u detí kreatívne i kritické myslenie, deti sú sebavedomé, samostatne mysliace a neboja sa klásť otázky.

Sú princípy Vašej školy aplikované aj na školskú jedáleň?

Dá sa povedať, že áno. Tak ako deťom nevnucujeme tradičné školské postupy, nenútime ich ani konzumovať niečo čo nechcú. Poviem príklad. Ak niektorému z našich žiakov napadne pridať si do polievky biely jogurt a skúsenosti nás dospelých hovoria, že je to zvláštna kombinácia, vysvetlíme mu riziká a podľa možností ich minimalizujeme, no dieťaťu dovolíme odskúšať si svoj nápad na vlastnej lyžici :). Samozrejme pri všetkých nápadoch zohľadňujeme aj bezpečnostné riziká, legislatívou odporúčané hygienické postupy a schopnosti jednotlivcov.

Ako sa varí vo Vašej škole?

Stravu v našej škole zabezpečujú zmluvní partneri, nakoľko máme len výdajnú jedáleň bez kuchyne na varenie v pravom slova zmysle. Samotné varenie teda prebieha mimo našich priestorov a my si vyberáme z ponuky dodávateľov, čo nás pre daný deň zaujalo. V našej jedálni pomáhajú deťom aj kolegyne z Ukrajiny, ktoré rady zdieľajú svoje skúsenosti z, pre nás predsa len trochu odlišnej, kultúry a kuchyne. Deti sa v rámci krúžku varenia neraz podieľajú napríklad aj na príprave niektorých pochutín: spoločne so sprievodkyňami sa už naučili upiecť napríklad pizzu, medovníčky, pečivo či koláče. Keď nás čakal výlet do Budapešti, zoznamovali sa s maďarskou kuchyňou v teoretickej i praktickej rovine, zážitkovú pedagogiku uplatňujeme teda aj v jedálni. Podľa potreby si ale vieme zvoliť napríklad aj kvalitnú donášku, napríklad nás podporili gastronomickí partneri počas akcie Noc vonku. Z logistických dôvodov sa na výletoch často stravujeme v mieste výletu, či už ide o dohodnutú miestnu školskú jedáleň alebo reštauráciu. Samozrejme, niekedy sa pri výletoch do hlbokého lesa musíme spoľahnúť aj na zdravé balíčky od rodičov. Preferujeme jednoznačne zdravšie potraviny, takže namiesto maškŕt s jednoduchými sacharidmi konzumujeme veľa zeleniny, ovocia a orieškov.

Je nejakým spôsobom prepojená výchova a vzdelávanie detí so spôsobom stravovania sa na škole?

Rozhodne dbáme na ekológiu a vysvetľujeme žiakom všetky environmentálne aspekty od úvodného procesu pestovania plodín až po spracovanie odpadov. Ako dospelí chceme byť vzorom pre našich žiakov. Vedieme ich teda k separovaniu odpadu a k tomu, aby potravinami zbytočne neplytvali. Malý príklad: Verili by ste, že na 1 kilogram bežnej čokolády sa pri výrobe použije až 100 vaní plných vody? Pri spomínanej zážitkovej pedagogike, napríklad na kurze varenia, sa tiež deti oboznamujú s výhodami či nevýhodami konkrétnych surovín, spôsobom ich výroby, konzumácie, spracovania či pôvodu. Deti sa prirodzenou cestou učia o správnej a zdravej výžive, až po problémy planéty Zem súvisiacich napríklad aj s konzumným spôsobom života.

Dokáže sa Vaša jedáleň prispôsobiť aj potrebám žiakov, ktorí majú špeciálnu diétu?

Snažíme sa vyjsť v ústrety každému. Slobodné vzdelávanie je aj o tom, že k dieťaťu pristupujeme ako k individuálnej bytosti a berieme do úvahy všetky jeho potreby - vrátane špeciálnych diét. Zohľadňujeme teda jeho obmedzenia a preferencie pri stravovaní. V našej škole máme viacerých žiakov, ale i kolegov s rozličnými zdravotnými, náboženskými i osobitnými obmedzeniami. Aj takto sa napríklad deti učia nevnímať odlišnosť ako čosi negatívne, ale berú to úplne prirodzene. Nehrozí tu žiaden výsmech, stigmatizácia či nebodaj šikana. Na výletoch dokonca deti samé od seba plánujú výber zmrzlinárne, kde ponúkajú aj bezlaktózovú radosť v bezlepkovom kelímku.

Ako je to s dodávateľmi, máte možnosť podporovať lokálnych dodávateľov?

Je pravda, že preferujeme potraviny lokálneho pôvodu, najčastejšie sú to slovenské jablká, hrušky, uhorky, mrkva, orechy a mliečne výrobky. Vďaka skúsenostiam nášho zriaďovateľa, OZ Ťahanovská záhrada, dokážeme deti priamo viesť k zručnostiam, ako si vypestovať niektoré druhy zeleniny či ovocia pre vlastnú spotrebu i zdieľanie sa s inými. Na školskom dvore máme napríklad aj vlastnú bylinkovú záhradu, ovocné stromy a na jar určite pribudnú aj hriadky so zeleninou.

Je pravda, že Vaši žiaci si vedia upiecť aj vlastný chlieb?

V rámci spomínanej zážitkovej pedagogiky zvykneme využívať zručností žiakov z domácnosti: niektorí rodičia s deťmi doma pečú napríklad kváskový chlebík, na ktorý z vlastnej zeleniny a byliniek pripravujú rôzne nátierky a zdravý vlastnoručne vyrobený olovrant, či desiata je na svete. Vzájomné obohacovanie sa inšpiráciami z rodín pomáha objavovať pestrosť sveta a zároveň nás to zasa učí, že každý z nás môže mať iné chute, iné zvyky, inú rodinnú skúsenosť, vieru či tradície a je to tak úplne v poriadku. A tiež tolerancii, aby moja chutná desiata so syrom či paradajkami zbytočne nedráždila spolužiaka, ktorý si zo zdravotných dôvodov musí čosi také odopierať.

Sú sladkosti na Vašej škole (v prípade osláv, alebo výnimočných dní) povolené, alebo sa im striktne vyhýbate?

Vo všeobecnosti sa vyhýbame rafinovaným cukrom, palmovému oleju aj konzervantom. Ako sme spomínali, vyhľadávame najmä stravovacie ponuky obsahujúce množstvo surového ovocia, zeleniny, orechov a ďalšieho zdravého pohostenia. To je, pochopiteľne, závislé od hygienických a výživových noriem - aj preto máme viacerých dodávateľov, aby sme ponuku vedeli vyskladať naozaj pestro. Dieťa si môže doniesť aj vlastné pohostenie a plne rešpektujeme súkromný majetok aj možnosť nakladať s ním napríklad jeho zjedením :). Dieťa by ale nemalo ostatných pokúšať ani aktívne ponúkať cukrárenskými a pekárenskými výrobkami s prevahou jednoduchých a rafinovaných cukrov. Keďže dospelí sú už značne pokazení, tak občas samozrejme aj my privrieme očko, ale naši žiaci v podstate sami od seba radšej siahnu po zdravšej alternatíve. Veľa o týchto témach hovoríme a tak poznajú pozitíva i negatíva :).

Je niečo, čo by ste ešte chceli čitateľom tohto článku odkázať?

Naše skúsenosti hovoria, že o sebariadenom vzdelávaní slovenská verejnosť vie ešte stále pramálo. Pokiaľ sa nám vydarí naše experimentálne overovanie, čo vzhľadom na všetky byrokratické úskalia bude naozaj ťažký oriešok, pevne veríme, že minimálne prvky slobodného vzdelávania si prevezmú školy na viacerých miestach na Slovensku. Rodičia, učitelia a v neposlednom rade politici, by nemali zabúdať, že deti sú budúcnosť tejto krajiny. A že je najvyšší čas obnoviť slovenské školstvo, ktoré v porovnaní so susednými i vzdialenejšími krajinami, jednoznačne zaostáva za ponukou hodnotných vyučovacích inovácií, alternatív aj kvalitných školských stravovacích možností.

Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa úspechov.

Júlia Székely