Som vedúcou školskej jedálne, kto je viac? :-(

Ako matka dvoch detí po materskej dovolenke som sa začala obzerať po nejakej práci, Ale to poznáte, kto zamestná matku so školopovinnými deťmi v gastrosektore, v ktorom som predtým pracovala. Mimochodom mám ukončenú hotelovú akadémiu a odnorný prax v odbore. Naskytla sa mi však možnosť uchádzať sa o miesto vedúcej v školskej jedálni pri základnej škole s materskou školou. Dlho som neváhala a prihlásila sa do výberového konania. Však deti mám rada, varenie ma baví, zaujímam sa o zdravú výživu, ovládam prácu na PC a teším sa na prácu v kolektíve.

Na pracovnom pohovore, kde som predostrela svoju víziu o modernizácii školského stravovania, o zavádzaní moderných prvkov kulinárstva, o zdravom stravovaní detí a príprave jedál z kvalitných surovín, som uspela. Samozrejme pripravená som bola aj na praktické otázky ohľadom zostavovania jedálnych lístkov pre deti, či na hydienické a legislatívne požiadavky v oblasti školského stravovacieho zariadenia.

Pri podpise platového dekrétu som privrela obe oči, nevadí aspoň mám prácu, ktorá ma bude baviť. To som však ešte netušila, čo všetko sa skrýva pod opisom mojej činnosti „Koordinovanie a organizovanie stravovacej jednotky s plnou hmotnou zodpovednosťou, starostlivosť o zamestnancov v stravovacej jednotke a starostlivosť o technickú úroveň zariadení.“

Do nového zamestnania som prišla s elánom, nadšením, odhodlaním a s úsmevom na tvári.

Som pani vedúca školskej jedálne!

Pri nástupe do práce som vyfasovala kanceláriu s kopou papierov, starým počítačom a ohrievač na nohy. Moja otázka, kto ma zaučí, kde začať a ako pracovať v programe pre školskú jedáleň, skončila vo vzduchoprázdne.

Šťastie som našla v mojich kuchárkach, ktoré ma prijali medzi seba, previedli fungovaním školského stravovacieho zariadenia a pomohli prekonať začiatočnícke chyby a úskalia tejto náročnej práce. Postupným naštudovaním jedálenskej dokumentácie, školskej legislatívy som (častokrát aj so slzami v očiach ) zvládla aj prácu v programe na evidenciu skladového hospodárenia, evidenciu stravníkov a stravných poplatkov. Zaviedla som systém správnej výrobnej praxe podľa HACCP, aktualizovala prevádzkový poriadok a konečne som sa mohla venovať svojej odbornej práci. „Modernizovať kuchyňu, učiť svojich stravníkov správnym stravovacím návykom, venovať sa kvalite nakupovaných potravín, zavádzať novinky do receptúr a viesť svojich zamestnancov ku kreatite a modernizácii jedál.“

Pozor! Toto nie je koniec.

Prišla krutá realita!

1.realita - Modernizácia kuchyne a jej vybavenie strojným zariadením sa nekoná. V rozpočte nie sú plánované finančné prostriedky na obnovu kuchyne.

Pokazil sa robot? Pomôž si ako vieš. S opravou pomohol sponzorsky (teda zadarmo) rodič dieťaťa školy.

Treba maľovať kuchyňu? Navŕtať police? Premiestniť stoly? Vykachličkovať?... Zapojím do brigády celú svoju rodinu a známych. Predsa v pracovnej náplni mám starostlivosť o technickú úroveň zariadenia.

2. realita – „Správne“ stravovacie návyky, ktoré si deti prinesú z domu sú neprekonateľné. Rýchlo som zistila, že deti nekonzumujú polievky, zeleninové jedlá a ryby, lebo ich nepoznajú z domu. Mamičky - odborníčky na stravovanie - si neželajú nátierky, prívarky, zeleninkové šalátiky ani mliečko. A zamestnanci? Tam by som uspela len výberom najmenej z troch jedál.

3. realita – O „kvalitu“ potravín, ktoré môžem nakupovať do školskej jedálne, sa postaral zriaďovateľ školského zariadenia, a to výberom dodávateľa potravín cez verejné obstrávanie. Dôvody, pre ktoré nesúhlasím s kvalitou dodávaných potravín najnižšej ceny, môžem hádzať ako hrach na stenu (mimochodom, ten dodaný hrach tam aj patrí).

4. realita – Zavádzanie noviniek a vedenie zamestnancov k modernizácii, ktoré spolu úzko súvisia, zlyhalo. Pýtate sa prečo?

Odporúčaný počet zamestnancov v kuchyni zamestnávateľ nie je ochotný akceptovať z dôvodu nedostatku financií. Ak vám chýba, čo i len jedna zamestnankyňa do počtu, zabezpečiť trojchodové menu „na kolene“ pre 300 detí bez technických vymožeností - ako je funkčná škrabka, pečúce rúry, alebo rýchla myčka, nie je možné. A to nehovorím o výpadkoch zamestnancov z dôvodu PN. Zabudla som povedať, že vekové zloženie zamestnankýň kuchyne, (bez urážky), je bližšie k šesťdesiatke.

Ak mi pristane na stole „práceneschopenka“, zamestnanca na zástup nezoženiem. Veď kto by chcel (ani z úradu práce) makať 8 hodín na nohách, v neustálom pohybe, v teple, v pare a v predklone nad drezom pri umývaní riadu za minmálnu mzdu? Takže ja, vedúca školskej jedálne, sa prezlečiem do bieleho odevu, ktorý som si kúpila za vlastné (ani na to nemáme rozpočet) a idem „koordinovať a organizovať stravovaciu jednotku“. Vykonávam pomocné práce pri čistení zeleniny, pomáham umývať riady, vydávam obedy pri výdajnom okienku a upratujem stoly v školskej jedálni. Potom si zbalím tašky, naplním ich papiermi, vezmem počítač pod pazuchu a doma po večeroch pokračujem vo svojej vedúcovskej práci. Však mám riadiaci príplatok. Ešte sa aj cítim trapne, že ktoviečo v taške odnášam z jedálne.

Takže kulinárium sa nekoná, nemáme na to čas!

A rana na záver

Po zaslúžilom odpracovaní 40-tich rokov požiadali o odchod do dôchodku moje dve kuchárky. Nemám im to za zlé, ale odvtedy nastala moja, či naša nočná mora. Zabezpečiť nových zamestnancov do školskej jedálne = sci fiction. Samozrejme záujemci by aj boli, ale neoslepnú na oči nad platom, ktorý im veľkodušne núkame. A to už nehovorím o kuchároch s vyúčnym listom.

Našli sa aj takí, ktorí to vyskúšali. Po troch dňoch nepredstaviteľnej driny sme našli v šatni už len špinavé oblečenie a prázdne topánky. Ktorý nadšenec dobrovoľne odpracuje 40 hodín týždenne za 560€ v čistom?

Resumé

Pol roka nám chýbajú dve kuchárky, varíme čo môžeme, upratujeme čo stihneme, a ja mám doma pekne strávené večery organizovaním stravovacej jednotky s plnou hmotnou zodpovednosťou. Kuchárky mali zaplatené nadčasy 8 hodín týždenne počas štyroch mesiacov, ďalej to vraj podľa zákonníka práce nejde, ale si môžu zobrať náhradné voľno. Kedy?

To vážne?

Školám chýbajú kuchári či pomocné sily v jedálňach. „ A sľúbená jednorazová odmena v sume 800 € v roku 2025 ich pritom obíde“ pre médiá sa vyjadrila prezidentka Združenia základných škôl Slovenska. „Jednorazová odmena má byť iba pre zamestnancov školstva, ktorí sú platení z normatívu. Nevzťahuje sa na zamestnancov v školskom klube alebo v školskej jedálni patriace pod obce. Čiže ak im starosta odmenu dá, budú mať. Ak to nebudú mať vyčlenené v rozpočte, tak vychovávateľky v školských kluboch ani zamestnanci v školských jedálňach 800 € nedostanú“.

Sľúbili nám úpravu platov, garantovali nám valorizáciu miezd, ošálili nás jednorazovou odmenou, a nám ostali len ústa pre smiech. Táto nečinnosť vedie k tomu, že za pár rokov už v školskom stravovaní, nebude mať kto variť.

Čerešnička na torte

Dnes prišiel za mnou môj zamestnávateľ s lukratívnou ponukou. Keďže som taká šikovná, bude mi stačiť na moju prácu štvorhodinový pracovný úväzok? Hovoril čosi o zmene financovania materských škôlok, o nedostatku peňazí, o šetrení atď. atď... Už som ho ďalej nepočúvala.

Počas môjho sedemročného pôsobenia, ako vedúca školskej jedálne, som stratila všetky svoje pracovné ilúzie. Možno nie som človek na správnom mieste a neviem naplniť všetky očakánia, možno si neviem zadeliť prácu. Možno...je chyba v systéme, ktorý si neváži fyzickú ľudskú prácu.

Je čas zvážiť moje možnosti. Skloniť hlavu a potichu soptiť alebo so vztýčenou hlavou odkráčať?

Moje čoskoro bývalé kolegynky, pani vedúce školských jedální, verím že vo Vašich jedálňach to ide ako masle.

Vaša bývalá vedúca školskej jedálne :-(