Princ v zlatej zbroji nepríde
Princ v zlatej zbroji nepríde
Rozprávky sú krásne. Ale školské jedálne žijú realitu – tvrdú, každodennú a dlhodobo neudržateľnú. Nedostatok peňazí, ľudí, podpory aj rešpektu nie je výnimočný stav. Je to norma.
A napriek tomu mnohí z nás stále niekde v kútiku duše dúfajú, že raz príde princ na bielom koni – v podobe ministerstva, zriaďovateľa alebo zázračnej vyhlášky – a jedným mávnutím všetko napraví.
Povedzme si to úprimne:
Nikto nás nezachráni, ak to neurobíme sami.
V predchádzajúcich textoch sme pomenovali krízu, v ktorej sa školské stravovanie nachádza.
Zároveň sme ukázali aj druhú stranu – že inde to funguje.
Existujú jedálne, ktoré prosperujú. Majú stabilné financie, motivovaný tím, podporu školy aj mesta. Nie sú to vzdušné zámky. Je to výsledok vedenia, poriadku, procesov a odvahy urobiť zmenu.
Takže jednoduchá otázka:
Budeme ďalej čakať, alebo začneme konať?
Čakanie má jasný výsledok: nezmení sa nič. Skôr naopak. Kríza sa prehĺbi, ľudia budú odchádzať a deti sa stanú len ďalšou položkou na páse.
Zmena je náročnejšia. Áno.
Vyžaduje vôľu, spoluprácu a rozhovory, ktoré nie sú vždy príjemné. Ale je to jediná cesta, ktorá vedie k lepšej budúcnosti.
A tá budúcnosť začína u nás – u vedúcich jedální, kuchárok, riaditeľov, zriaďovateľov. U ľudí, ktorí si povedia: „Nebudem čakať. Začínam konať.“
Vyplňte krátku anketu - aj to môže byť Váš prvý krôčik- a poďme spoločne odštartovať zmeny, ktoré naše jedálne potrebujú.
Chcete vidieť, že to naozaj ide? Napíšte na info@jedalne.sk a pridajte sa k inšpiratívnej exkurzii 25. novembra.
Princ v zlatej zbroji nepríde.
Ale my áno. A spoločne to zvládneme.
