Polievka Miso a sušené slivky

Ak ste tipovali krajinu vzdialenú od nás niekoľko tisíc kilometrov, ktorej sa hovorí aj Krajina vychádzajúceho slnka, tipovali ste správne. Je to Japonsko.

Ak ste z európskych krajín tipovali Fínsko, tiež ste boli blízko. Fíni sa totiž vo svetovom meradle radia na druhé miesto najzdravšej školskej kuchyne. Obe tieto krajiny vychádzajú z princípu vyváženej stravy.

Pri skúmaní kvality školskej stravy boli brané do úvahy faktory ako:

• výskyt obezity u detí (tu sa Japonsko ukázala, ako krajina s najmenšou mierou obezity u detí),
• výskyt podvýživy u detí
• kvality stravy

Japonci sú známi tým, že ich strava je kvalitná, vyvážená, obsahuje mnoho sezónneho ovocia a zeleniny, ako aj rozličné morské plody. Tieto zásady stravovania presahujú aj do školských jedální. Stravovacie plány sú pripravované výživovými poradcami a sú poskytované všetkým japonským základným školám a väčšine stredných škôl. Keďže deti v škole jedia päťkrát do týždňa a niektoré v škole dokonca aj raňajkujú, školy sú zodpovedné za to, aby bolo jedlo bezpečné, zdravé a nutrične hodnotné. Aby boli tieto prvky zabezpečené, držia sa Japonci niekoľkých základných bodov:

• Kľúčové pre udržanie dlhodobých a zdravých stravovacích návykov je viesť deti k takémuto stravovaniu už od útleho veku.
• Na rozdiel od iných krajín, Japonci servírujú deťom obedy v triedach a nie v jedálniach. Pýtate sa prečo je to tak? Majú na to svoj dôvod. Aj stravovanie je tu súčasťou vzdelávacieho plánu a žiaci sa takto učia čo jedia a prečo to jedia. Súčasťou výuky o strave je aj denný školský vysielací program, ktorý vysvetľuje výživové hodnoty jednotlivých prvkov obsiahnutých v školských obedoch, čo je pre deti nenásilná a zábavná forma vzdelávania v oblasti stravovania.
• Menšie deti používajú magnetky s obrázkami jedál, ktoré na tabuli zaraďujú do rozličných kategórií, čím sa učia rozlíšiť napr. bielkoviny od sacharidov.
• Stravovanie v škole nie je len o samotnom jedení. Zo zákona vychádza, že školské stravovanie je súčasťou výuky a žiaci sa učia jedlo aj servírovať, aj po sebe po jedle upratať.
• Školské stravovanie je upravované ročne, na základe aktuálnych výsledkov týkajúcich sa výživových hodnôt jedál a kultúry stolovania.
• Japonské deti nemajú na výber. Žiadne školské bufety, ani výnimky. Varí sa pre každého to isté a tým sú žiaci vedení jesť zdravú stravu. Niektoré rodiny, ktoré nemajú dostatočný príjem a snažia sa na strave ušetriť dávajú deťom stravu obsahujúcu vysoký podiel cukru, čo vedie k problémom s nadváhou. Japonská vláda sa preto snaží zabezpečiť zdravé školské jedlo aj pre tieto deti, aby mali možnosť zdravej stravy aspoň v školskom prostredí.
• Vyváženosť, sezónnosť a čerstvosť. Tieto tri základné prívlastky by mali charakterizovať každé školské jedlo. Každé z jedál by malo obsahovať okolo 600 – 700 kalórií vyvážených medzi sacharidmi, mäsom, rybou a zeleninou. Pri varení sa používajú len čerstvé potraviny. Mrazený tovar, konzervy a polotovary majú v tejto kuchyni STOP-ku. Varí sa s ohľadom na ročné obdobie a na aktuálnu ponuku surovín.

Na záver vám ponúkame ukážku jedného japonského školského obedového menu:

• Miso polievka s bravčovým mäsom
• Ryža s grilovanou rybou špenátom a kapustou
• Mlieko
• Sušené slivky

Páči sa vám japonský princíp školského stravovania, alebo vám pripadá príliš komplikovaný? Je pre vás v niečom inšpiráciou, alebo vás neoslovil vôbec?

Itadakimasu (slovko, ktoré sa používa ako poďakovanie za jedlo) milí čitatelia.

Júlia Székely