Lokálna verejná kuchyňa. Sen, alebo reálna možnosť?

Je až zvláštne uvažovať nad jedlom, nad niečím, čo je pre naše telo jednou zo zložiek energií a základným predpokladom fungovania, ako o niečom, kde sa polemizuje o bezpečnosti a zdravotnej nezávadnosti. Toto by práve mal byť základný predpoklad, ktorý by mal byť bez akýchkoľvek otázok splnený.

Ako dosiahnuť prinavrátenie k skutočne chutným a zdravým potravinám? Dá sa to ešte vôbec, alebo budeme konzumovať čím ďalej tým viac umelých zložiek, ktoré nahradia tak dôležité živiny v potravinách? V súčasnosti vidieť v mnohých oblastiach snahu o návrat k lokálnemu životu. Je otázka lokálneho zásobovania dôležitá aj v oblasti školského stravovania? Na túto otázku máme odpoveď. Áno, lokálne zásobovanie a z neho vyplývajúce stravovanie, zabezpečovné s ohľadom na miestnu kultúru a zvyklosti je skutočne dôležité a to nie len z hľadiska praktického, ale aj z hľadiska kultúry stolovania. Je prospešné, aby deti spoznali aj skrz jedlo a typické oblastné recepty svoj kraj a jeho zvyky.

Naši maďarský susedia v rámci Svetového dňa výživy upozornili na dôležitosť udržateľného verejného stravovania. Počas tohto projektu bol predstavený model, v ktorom bola viac ako polovica surovín pre školské jedálne tvorená potravinami z ekologických fariem a od lokálnych výrobcov. Kvôli citlivosti detí na chemikálie, ktoré môžu byť v potravinách obsiahnuté sa presadzuje práve myšlienka, aby bol v oblasti verejného stravovania čo najväčší podiel surovín výhradne z ekologického poľnohospodárstva. Najideálnejším obrazom by bolo, ak by sa dokázalo zabezpečiť až 50 – 60 % zeleniny, ovocia a iných potravín od miestnych výrobcov.

Model, zameraný na zdravú výživu a podporu lokálneho hospodárstva je založený na vzájomnej spolupráci miestnych farmárov, výživových poradcov, pedagógov, lokálneho hospodárstva a samosprávy. Podľa údajov vedeckej štúdie Európskeho parlamentu z roku 2016 je známe, že niektoré pesticídy majú neblahý vplyv na IQ detí a taktiež bol preukázaný súvis medzi ADHD a niektorými pesticídmi obsiahnutými v konzumovaných potravinách. Z tohto faktu jasne vyplýva, že detské telá sú na zložky jedál veľmi citlivé a preto je kľúčové zabezpečiť im kvalitnú a zdravú stravu. Nie len otázka zdravia detí, ale aj vplyv na životné prostredie je veľmi často skloňovanou témou. Rozsiahle chemické poľnohospodárstvo patrí v súčasnosti k najzávažnejším príčínám klimatických zmien. Znečisťovanie vôd, živej pôdy, rastlín a vymieranie voľne žijúcich živočíchov je výsledkom silného znečistenia aj v oblasti poľnohospodárstva. Takýto prístup k životu je neprijateľný a je potrebné zamerať sa na ekologické poľnohospodárstvo a zvyšovať povedomie o danej problematike aj medzi verejnosťou.

V Maďarsku sa pracuje na tom, aby boli potraviny zabezpečované z domáceho a ekologického poľnohospodárstva a aby sa takéto potraviny objavili v čo najväčšom zastúpení ako vo verejnom, tak aj v domácom stravovaní. Ak by sa takýto model stal realitou aj u nás a v ostatných krajinách, bol by to obrovský krok vpred. Každý deň môžeme urobiť, aj keď malý krok, k tomuto cieľu.

Aký malý krok môžeme urobiť my?