Jedlo, ktoré zostane zapísané...

Mnoho ľudí, mnoho prístupov k životu, mnoho prístupov k jedlu. Niektorí sa držia hesla: „Jeme preto, aby sme žili.“, ďalší sa riadia slovami: „Žijeme preto, aby sme jedli.“, no a niektoré moderné prístupy pristupujú k otázkam jedla podľa vety: „Nejeme preto, aby sme žili.“ Keďže náš portál sa týka stravovania, asi nás bude najlepšie vystihovať kombinácia prvých dvoch viet.

Jeme aj preto, aby sme žili a snažíme sa pretaviť do jedla aj lásku a radosť z jeho prípravy a konzumácie a preto, aj žijeme preto, aby sme jedli. Mať z jedla pôžitok, vychutnávať si rozličné chute, tešiť sa z farieb a vôní na tanieri je radosť. Mnoho jedál nám utkvie v pamäti aj vďaka tomu, že sa vzťahujú na obdobie nášho života, ktoré pre nás bolo krásne a z nejakého dôvodu výnimočné, prípadne na človeka, ktorý hral v našom živote významnú úlohu. Školské jedálne spríjemňujú žiakom chvíle tým, že je to miesto, kde si môžu po celodennom vypätí v laviciach oddýchnuť, uvoľniť sa, pozhovárať sa s kamarátmi a vychutnať si dobré jedlo. Školský obed teda neplní len funkciu „doplnenia zásob“ pre ďalšie fungovanie, ale je aj miestom, ktoré sa dokáže zapísať deťom do spomienok, ako práve „TO“ miesto, kde jedli tie najlepšie buchty na pare, alebo, kde zažili pri školskom mexickom guláši vtipné príhody.

Opýtali sme sa, dnes už dospelých, ktoré jedlo bolo pre nich tým najobľúbenejším a prečo. Z odpovedí sa ukázalo, že pri príprave jedla je veľmi dôležité aj to, kto jedlo pripravoval, čo poukazuje na skutočnosť, že nielen kvalitné suroviny, ale aj to, či pripravujeme jedlo s láskou hrá pri jeho chuti veľmi dôležitú úlohu.

Medzi najčastejšie odpovede tých najobľúbenejších detských jedál patrili:

„Maslové krúžky z bielych rohlíkov namočené v kakau, alebo v bielej káve (od mamky, od babky). Pripomínajú krásne chvíle detstva.“

„Buchty na pare, dukátové buchtičky zo školskej jedálne. Sú spomienkou na bezstarostné detské časy, školské obdobie a kamarátov z detstva.“

„Škôlkarské nátierky a škôlkarské kakao. Mali sme v škôlke veľmi milú tetu kuchárku, ktorá okrem varenia rozdávala aj úsmev, pokoj a lásku. Nikto nevedel pripraviť také nátierky, ako ona.“

„Podbité bandurky – zemiakový prívarok s domácou kyslou smotanou a fašírkou (od babky). Pripomínajú mi časy, ktoré sú nenávratne preč. Leto, pec, veľká záhrada, domáce suroviny, starí rodičia, ktorí tu už dnes nie sú.“

„Mexický guláš a špagety s paradajkovou omáčkou zo školskej jedálne. Spomínam na ne s láskou.“

„Pirohy s lekvárom a šúľance s makom od babky. A ešte halušky s tvarohom a džemom. Babka mi to pripravovala úlne inak, ako mamka. Mojej mamke sa nikdy nepodarilo vykúzliť tú čarovnú chuť, ktorú tomu dávala moja babka.“

„Šupka z mlieka zo školkarského mlieka. Bola som asi jediná, ale skutočne mi to chutilo. Pamätám si na rozospaté poobedné vstávanie a vôňu teplého mlieka na malom stolčeku. Čas pokoja a pohody.“

„Fučka poliata maslom, mačanka a barackové gombóce od babky. Tie najlepši jedlá, aké som kedy jedla.“

Všetky odpovede sa zhodli na tom, že aj keď im dané jedlo pripravil niekto iný, už nechutilo tak dobre, ako to, ktoré mali zapísané na jazyku a v srdci, čo je jasným dôkazom, že jedlo pripravované z lásky a milovanou osobou dokáže vyživiť a oživiť telo, aj dušu.

Ktoré je Vaše obľúbené jedlo, na ktoré s láskou spomínate? Napíšte nám do redakcie a podeľte sa s nami o Vašu skúsenosť. Budeme sa Vašim postrehom a správam tešiť.

Júlia Székely