Francúzske školské stravovanie

O tejto téme hovorí kniha americkej autorky, Pamely Druckermanovej – A dosť! Francúzske deti nevystrájajú pri jedle - ktorá sa presťahovala do Paríža, kde porodila a vychovávala svoje deti. Prekvapil ju francúzsky prístup k životu, k výchove a k samotnému jedlu a rozhodla sa o tom napísať knihu, kde si skrz svoje poznatky a slová uvedomuje, aké sú americké deti vyberavé a často aj rozmaznané.

Ako teda vyzerá obed francúzskych detí?

Prečítajte si tento, rozhodne zaujímavý prístup, krajiny labužníkov ku výchove detí pri stole. Ak si myslíte, že malých jedákov zaujmete jedine pizzou, zmrzlinou, čokoládou, alebo hranolkami, vo Francúzsku by ste s takouto ponukou veru nepochodili. V miestnych škôlkach a školách sú deťom ponúkané každý deň štyri chody jedál a už aj tie najmenšie deti skúšajú na pravidelnej báze tzv. sofistikované jedlá, ktoré sa označujú za „dospelácke“. Dôraz sa kladie najmä na pestrosť a schopnosť vedieť si jedlo vychutnať a nemožno samozrejme zabudnúť na syr, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou každého obedového menu. Aby sa tento pozitívny vzťah k jedlu pestoval už od útleho detstva, štvorchodové jedlá majú dokonca už aj batoľatá v škôlke. Tu tradičný obed pozostáva z predjedla – ľahký šalát, hlavného jedla – napr. losos v citrónovo-kôprovej omáčke so zemiakmi a brokolicou, syr – napr. z kozie mlieka, dezert – napr. pečené jablká. Autorku knihy prekapilo, ako malé deti s chuťou jedia tieto gurmánske obedy a dokonca, už od mala dokážu diskutovať o kvalite a chuti syra. Počas dňa majú presne stanovený režim stravovania a pomedzi vytýčený čas nedostávajú žiadne maškrty, ani nič malé „pod zub“, čím sa tešia na čas, kedy sa pred nimi objaví tanier s pripraveným jedlom. Na malý sladký „prehrešok“ majú vytýčený istý čas popoludní. Francúzski rodičia sa nestrachujú, keď im dieťa povie, že je hladné. Nenaštartujú sa a neutekajú hneď pre biely rohlík do potravín. Naopak. Vyčkajú spolu s deťmi čas obeda, alebo večera a hladné deti potom s radosťou zjedia všetko, čo sa pred nich položí. V škôlke sa najprv, pred hladným jedlom, podáva zelenina. Ak je teda dieťa hladné, pravdepodobne dusenú zelenú fazuľku, alebo paradajkový šalát s chuťou zje.

Že by boli francúzske deti skutočne zázračné a zjedli úplne všetko?

Samozrejme, že takto zovšeobecniť sa to nedá a ak by to takto skutočne bolo, bolo by to až príliš ideálne. Ďalším dôležitým krokom je deti do jedla nenutíť, nesiliť, nevyhrážať sa, „nekupovať si ich sladkosťami“. Prvoradé je, vypestovať k jedlu lásku a radosť z chutí. Keď sa na stôl prestrie niečo nové, deti to jednoducho musia ochutnať. Prečo? Prvým zahryznutím prekonávajú strach z nových a neznámych vecí. Francúzski rodičia pokladajú vypestovať pozitívny vzťah k jedlu u detí za jednu zo svojich kľúčových úloh. Preto je pre nich dôležité neustále zabezpečovať, aby deti skúšali každé nové jedlo nenásilnou formou a aby sa ho postupne naučili mať radi. Podľa štatistík sa na francúzske školské obedy nemíňa oveľa viac, ako napr. na americké, rozdiel je však v tom, že francúzske deti jedia omnoho lepšie a zdravšie a to dokonca aj v malých dedinských školkach a školách. Neexistuje tu žiadna formulka „detské jedlo“. Všetky jedlá majú rovnakú hodnotu a dbá sa dokonca aj na kvalitu stolovania. Podľa miestneho ministerstva školstva je kľúčové aj to, aby žiaci jedli pomaly a aby strávili jedením minimálne pol hodinu.

Zdroj informácií: Pamela Druckerman – A dosť! Francúzske deti nevystrájajú pri jedle.

Je samozrejmé, že iné zvyklosti a iná kultúra sa prejavuje takmer v každej oblasti života. Nie je tomu inak ani pri téme verejného stravovania. Čo hovoríte na takýto typ školských obedov? Máte návrh na nejakú zmenu aj v našom systéme školského stravovania?