Čarovná kuchyňa
Čarovná kuchyňa
Sú veci, ktoré ovplyvniť vieme a sú také, s ktorými sa veru pohnúť, aj napriek našej snahe nedá. Možno máte pocit, že sme práve vošli do obdobia, ktoré vyznieva náročne a akosi tak „všelijako a nepohnuteľne“, no rada by som všetkým vám, ktoré sa denne snažíte deťom,
žiakom, študentom, ale aj dôchodcom spraviť radosť z dobrého jedla, zahriala srdce.
Keď ráno odnesiem dcéru do škôlky, prečítam jej, čo bude dnes jej jedálny lístok obsahovať a cítim pri tom ten príjemný pocit domáceho tepla. Školská kuchyňa a školská jedáleň nie je len miestom kde sa navarí akési jedlo, vydá sa bezducho cez okienko, umyje sa riad a bodka. Určite by sme kuchyňu mohli označiť aj slovom „čarovné miesto“. Prečo? Pretože je to miesto, kde sa dokážu robiť z mála celkom veľké zázraky. Normy, formy, limity, požiadavky rodičov, chuťové poháriky detí, výživová hodnota, počty, kalkulácie a zrazu je predsa len
každý deň na stole tanier s chutným jedlom. Jedáleň je miestom, kde sa deti môžu uvoľniť, porozprávať sa s kamarátmi, ochutnať nové jedlá a naučiť sa spoločne stolovať.
Pri zisťovaní, čo považujú rodičia za najväčšiu výhodu školského stravovania vyjadrila väčšina nasledovné argumenty:
- teplé jedlo každý deň, bez nutnosti domáceho varenia,
- pestrý jedálny lístok, každý deň iné jedlo,
- stravovanie v reálnom čase obeda,
- chutné jedlá a primerané porcie,
- stravovanie v kolektíve, s kamarátmi – deti sa navzájom môžu inšpirovať k tomu, aby ochutnali také jedlá, ktoré sú pre nich neznáme,
- dôvera rodičov v školské varenie,
- ovocie ku obedom,
- láskavý prístup ku deťom,
- cenová dostupnosť obedov,
- účasť jedální na programoch rozširujúcich a zlepšujúcich ich pôsobenie.
Vieme, že sa vo svojej kuchyni snažíte vybrať si toho najlepšieho dodávateľa, dodržať normy, potešiť deti a vyhovieť rodičom prípravou toho najkvalitnejšieho obeda, ktorý vám možnosti ponúkajú. Ja mám každý pracovný deň možnosť sedieť na lavičke a sledovať staršie, ale stále malé deti, ako s radosťou smerujú do jedálne a šuškajú si, čo dnes asi bude na obed. Vo dverách ich striedajú menšie malé deti, ktoré sa lúčia slovami: „Ďakujeme pekne za obed. Dovidenia.“ a úsmevy majú ešte o niečo výraznejšie od paradajkovej polievky. Vyzerajú
naozaj spokojne a šťastne. Moje dieťa zje v škôlke vraj všetko a veľmi jej chutí. Doma mi opisuje obedy, ako: „Chutná zelená polievka, chutná červená polievka a čierne bodkované guličky...“ A predsa keď je kuchyňa takáto farebná, tak musí byť jednoznačne aj čarovná a za
to vám milé osadenstvo kuchyne, v mene rodičov, ďakujeme.
Júlia Szekely
