Ako to s tým školským mliekom a ovocím vlastne je?

Od 1.8.2020 nadobudlo účinnosť ZZ_2020_195_20200801., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č.200/2019 Z.z. o poskytovaní pomoci na dodávanie a distribúciu ovocia, zeleniny, mlieka a výrobkov z nich pre deti a žiakov v školách.

V § 6 bol doplnený nový odsek 8), ktorý znie:

„(8) Škola môže zmluvným žiakom v rámci školského programu distribuovať spolu s jedlami poskytovanými v zariadení školského stravovania. Takto distribuované školské mliečne výrobky alebo školské ovocie a zelenina sa zmluvným žiakom neposkytujú v rámci školského stravovania.“

Z novely nariadenia vyplýva, že školské mliečne výrobky alebo školské ovocie a zeleninu nemožno žiakom poskytovať v rámci školského stravovania, to znamená. z finančného limitu na nákup potravín v školskom stravovaní.

Vzhľadom k tomu, že školy doteraz realizovali Školské programy (školské mlieko, školské ovocie a zelenina a výrobky z nich) prevažne prostredníctvom zariadení školského stravovania pre žiakov prihlásených na stravovanie a to z finančného limitu na nákup potravín na výrobu jedla, požiadali sme o stanovisko Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Naša otázka:

Môže zmluvná škola zabezpečovať výrobky Školských programov z finančného pásma na nákup potravín, ktoré uhrádza zákonný zástupca žiaka na stravovanie v školskej jedálni?

Odpoveď:

Distribúcia školských výrobkov (poľnohospodárskych výrobkov uvedených v čl. 23 ods. 3 a 4 a v prílohe V k nariadeniu (EÚ) č. 1308/2013) deťom alebo žiakom v rámci školského programu (programu ustanovenému v čl. 23 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013), ktorú zabezpečujú jednotlivé školy, nikdy nebola súčasťou školského stravovania zabezpečovaného zariadeniami školského stravovania, a ani ňou z princípu nemôže byť, nakoľko čl. 11 delegovaného nariadenia (EÚ) 40/2017 ustanovuje, že ak školy školské výrobky v rámci školského programu deťom distribuujú v spojení s riadnymi školskými jedlami, tak tieto školské výrobky nesmú byť používané na prípravu riadnych školských jedál; nesmú nahrádzať výrobky, ktoré sú súčasťou riadnych školských jedál, prostredníctvom finančného príspevku od verejných a/alebo súkromných subjektov (s výnimkou prípadov bezodplatnej distribúcie riadnych školských jedál); a taktiež musia byť vždy jasne rozpoznateľné v rámci školského programu prostredníctvom vhodných komunikačných a propagačných opatrení.

Školské stravovanie a jeho zabezpečovanie upravuje školský zákon, pričom distribúciu školských výrobkov (školské mlieko a školské ovocie) deťom alebo žiakom upravujú podmienky Školského programu. Čl. 11 delegovaného nariadenia (EÚ) 40/2017 dokonca školám v EÚ na distribúciu školských výrobkov len umožňuje využívať zariadenia školského stravovania, avšak školy v EÚ si majú túto distribúciu v prvom rade zabezpečovať sami. Distribúciu týchto školských výrobkov v spojení s riadnymi školskými jedlami majú školy v EÚ používať len vtedy, ak to dané členské štáty EÚ považujú za účinnejší spôsob dosiahnutia cieľov svojej stratégie.

Keďže však niektoré školy tieto skutočnosti nereflektovali, tak boli novým nariadením vlády SR č. 195/2020 Z. z. zdôraznené aj v § 6 nariadenia vlády SR č. 200/2019 Z. z. o poskytovaní pomoci na dodávanie a distribúciu ovocia, zeleniny, mlieka a výrobkov z nich pre deti a žiakov v školách.

Nariadením vlády SR č. 200/2019 Z. z. v znení nariadenia vlády SR č. 195/2020 Z. z. sú ustanovené maximálne úhrady, ktoré sú dodávatelia alebo distribútori školských výrobkov oprávnení požadovať od školy alebo od žiaka. Táto úhrada tvorí súčasť celkovej protihodnoty za dodanie toho ktorého školského výrobku, ktorá je tak tvorená úhradou žiaka a finančnou pomocou poskytovanou na vykonávanie školského programu.

Pokiaľ školské výrobky od dodávateľa nakupuje pre deti a žiakov škola, nakupuje ich buď z vlastných prostriedkov, alebo z prostriedkov, ktoré na tento účel vyzbierala od daných detí alebo žiakov (resp. ich zákonných zástupcov). V prvom prípade škola zrejme prostriedky na nákup týchto školských výrobkov od detí alebo žiakov vyzbiera až následne, pri vydávaní daných školských výrobkov týmto deťom alebo žiakom.

Pre účely školského programu a zachovávania pravidiel jeho vykonávania je v tomto smere podstatné len to, že distribúcia školských výrobkov deťom alebo žiakom nie je a ani nemôže byť súčasťou školského stravovania. To znamená, že ak má dieťa alebo žiak v rámci školského stravovania v zariadení školského stravovania dostať obed, a v rámci školského programu má v tom istom zariadení školského stravovania dostať školský výrobok, tak má v tomto zariadení školského stravovania dostať aj obed aj školský výrobok.

Obed sa tým pádom nemá „zmenšovať“ a dopĺňať školským výrobkom, ale sa má poskytnúť riadne podľa školského zákona, odporúčaných výživových dávok a podľa vyhlášky o zariadení školského stravovania, a k takému obedu možno v rámci školského programu NAVYŠE poskytnúť aj školský výrobok.

Žiak v tomto prípade uhradí cenu obeda podľa stanoveného finančného limitu a cenu školského výrobku (školského mlieka alebo ovocia) podľa nariadenia vlády.

Zhrnutie:

Škola zapojená do celospoločenských programov zdravia je povinná použiť na úhradu výrobkov celospoločenských programov oddelené finančné prostriedky od finančného limitu na nákup potravín na jedno jedlo. Škola ich môže distribuovať prostredníctvom školskej jedálne, napr. ako mliečnu alebo ovocnú desiatu.

Pripomíname, že výrobky školských programov sú určené VŠETKÝM žiakom školy (nielen pre stravníkov), ktorí o to prejavia záujem a uhradia tieto výrobky mimo finančného limitu na stravovanie.