VÝŽIVOVÉ POŽIADAVKY V ŠKOLSKOM STRAVOVANÍ. OTESTUJTE SA!

Výživa je jedným z dôležitých činiteľov, ktoré rozhodujú o zdravotnom stave človeka, určujú jeho fyzický a psychický rozvoj a spolu s ďalšími činiteľmi vonkajšieho prostredia podmieňujú dĺžku a kvalitu celého života. Vplyv nesprávnej výživy pri dlhodobom pôsobení postupne mení metabolické pochody v organizme až do takej miery, že môže spôsobiť rôzne poškodenia zdravia, ktoré sa prejavia hneď - poruchy rastu a vývoja, vznik obezity, výskyt zubného kazu, častejšie infekcie a chudokrvnosť, alebo neskôr vznik srdcovo-cievnych ochorení, cukrovky, postihnutie kostí a zubov.

Deti a mládež sú osobitne zraniteľnou skupinou, sú ľahko ovplyvniteľné, preferujú výber potravín, na ktoré sú zvyknuté z rodinného prostredia, neskôr sú ovplyvnené kolektívom rovesníkov, v ktorom sa pohybujú a rýchlo podliehajú marketingovej reklame prostredníctvom moderných prostriedkov – reklamné upútavky, sponzorstvo, predajné akcie, propagačné akcie využívajúce známe osobnosti, maskotov, lákavé obaly a pod.. Medzi najzávažnejšie nedostatky v stravovaní detí a mládeže ( aj dospelých) patrí nepravidelnosť v režime stravovania, vynechávanie raňajok, nedostatočný príjem ovocia a zeleniny, mliečnych výrobkov, rýb, nadmerná konzumácia sladených nápojov, konzumácia sladkostí a sladkých jedál, nedostatočný pitný režim a jedlá s vysokým obsahom pridanej soli, cukru a tukov.

Detstvo je jedinečným obdobím, kedy je možné z celoživotného hľadiska ovplyvniť zdravie, kvalitu života a prevenciu chronických ochorení zameranú na kľúčové faktory, akými sú zdravé stravovanie a pravidelná fyzická aktivita.

ZÁKLADNÉ POJMY

Pri zabezpečovaní zdravej výživy je nutné poznať základné pojmy, ktoré sú vymedzené v Potravinovom kódexe Slovenskej republiky.

Výživa - je komplex procesov, ktorými ľudský organizmus prijíma a zužitkúva látky nevyhnutné na úhradu nepretržitého energetického výdaja, na stavbu a obnovu tkanív a na zabezpečovanie jeho fyziologických funkcií.

Živiny - sú zložky potravín nevyhnutné pre výživu. Členia sa na základné živiny, vitamíny a minerálne látky. Patrí medzi ne aj voda a vzduch.

Základné živiny - sú živiny dôležité pre výstavbu telesnej hmoty a energetický metabolizmus organizmu - bielkoviny, tuky a sacharidy.

Výživová hodnota potraviny (energetická a biologická hodnota) - je veličina charakterizujúca podiel potraviny na uspokojovaní výživových potrieb ľudského organizmu.

Energetická hodnota - je množstvo energie uvoľnenej z potraviny pri látkovej premene v ľudskom organizme.

Biologická hodnota potraviny - je obsah výživových faktorov a ich vzájomný pomer v potravine, ktoré zabezpečujú uchovanie a rozvíjanie všetkých fyziologických funkcií v ľudskom organizme.

VÝŽIVOVÉ POTREBY

Výživové potreby môžeme charakterizovať ako objektívne merateľné biologické potreby organizmu vyjadrené pomocou výživových odporúčaných dávok. Pod výživovou potrebou rozumieme potrebu energie, základných živín, vitamínov a minerálnych látok.

Energia je potrebná pre správnu funkciu všetkých orgánov. Príjem energie závisí od energetického výdaja, ktorý je ovplyvňovaný vekom, pohlavím a stupňom fyzickej aktivity. Primárne zdroje potravinovej energie sú hlavné živiny, t.j. tuky, sacharidy a bielkoviny. Prebytočná energia sa ukladá vo forme rezerv predovšetkým formou tukov v pečeni a svalových bunkách.

Bielkoviny - proteíny, tvoria základ všetkých tkanív v organizme. Podmieňujú všetky životné prejavy a sú rozhodujúce pre výstavbu živej hmoty. Pri nedostatku bielkovín v strave dieťaťa sa spomaľuje jeho rast a oneskoruje sa jeho vývoj, u dospelého človeka klesá jeho telesná i duševná výkonnosť. Dôležité je kombinovať živočíšne zdroje bielkovín s rastlinnými pre pestrosť a vyváženosť stravy.

• Živočíšne zdroje bielkovín - prevažne chudé hovädzie mäso, hydinové mäso a ryby. Okrem samotného mäsa a rýb sem patria vedľajšie živočíšne produkty- mlieko, maslo, jogurty, syry a vajcia.
• Rastlinné zdroje bielkovín - obilniny, orechy a semienka, strukoviny, brokolica ružičkový kel a zemiaky.

Tuky – lipidy sú výdatným zdrojom energie. Podmieňujú schopnosť tela pracovať. Okrem toho ich telo nevyhnutne potrebuje pri vstrebávaní vitamínov, ktoré sú rozpustné v tuku. Najvyššiu biologickú hodnotu má maslo, rastlinné oleje a plnotučné mlieko.

Sacharidy - sú základným zdrojom energie, ktorá sa uvoľňuje látkovou premenou a slúži organizmu na svalovú prácu. Patria k nim cukry, škroby a vláknina. Potraviny bohaté na sacharidy - ovsené vločky, hnedá ryža (basmati, dlhozrnná ryža), zemiaky, celozrnné obilniny, celozrnný chlieb, celozrnné cestoviny, kuskus, fazuľa, šošovica. Ovocie - grapefruit, jablká, pomaranče, banány, broskyne, hrozno, hrušky.
 

Vitamíny a minerálne látky sú nevyhnutné na zachovanie zdravia a odolnosti voči chorobám - ochranné látky:

Vitamín A – vyskytuje sa v pečeni, masle, mlieku, v syroch, vo vajciach, v rastlinných potravinách – mrkva, paradajky, kapusta čínska, špenát, paprika, tekvica a v žltom a oranžovom necitrusovom ovocí, ako sú marhule, mango či broskyne. Je významným vitamínom pre udržanie dobrého stavu kože, zraku a má antikancerogénny účinok.

Vitamín B1 – vyskytuje sa v povrchových vrstvách obilného zrna, obsahuje ho bravčové mäso, pečienka, niektoré druhy rýb, strukovín, obilniny, celozrnné produkty, ovsené vločky, orechy, kvasnice. Je potrebný na udržanie dobrého stavu nervov i svalov. Jeho nedostatok sa prejavuje nechutenstvom, zažívacími a nervovými poruchami.

Vitamín B2 – jeho bohatými zdrojmi sú pečienka, mlieko, mäkký tvaroh, tvrdý syr, vajcia, huby, kvasnice, strukoviny, hovädzie a bravčové mäso, špenát, kapusta, ovsené vločky, orechy, Pri jeho nedostatku sa objavujú poruchy rastu, kožné zmeny na perách.

Vitamín C – jeho zdrojmi sú najmä zemiaky, zelenina a ovocie - paprika, pažítka, petržlen, chren, kapusta, pomaranč, šípky, rakytník či kiwi. Patrí medzi najdôležitejšie vitamíny. Je nestály, stráca sa dlhodobou tepelnou úpravou a dlhým skladovaním potravín. Jeho nedostatok vedie ku zníženiu obranyschopnosti, krvácaniam z ďasien, zhoršenému hojeniu rán.

Vitamín E – obsahujú ho obilné klíčky a olej z nich, kukurica, tmavá múka, rastlinné oleje, orechy, vajcia, ale aj strukoviny, hrášok, špenát či kapusta. Patrí medzi najúčinnejšie antioxidanty.

Vápnik – získavame ho z mlieka, z tvarohu, zo syrov a rastlinných potravín- kel, čínska kapusta, ovocné šťavy. Je dôležitý pre metabolizmus kostného tkaniva, funkciu nervového a svalového aparátu.

Železo – jeho zdrojmi sú - kuracia pečeň, červené mäso, ryby, hydina, šošovica, fazuľa a špenát. Nedostatok železa je príčinou anémie, zníženej fyzickej a duševnej výkonnosti a zníženej rezistencie voči infekciám.