Zmeny v Zákonníku práce od 1. marca 2021

Schválená novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) od 1. marca 2021 priniesla mnoho zmien.

Práca z domu

V súvislosti s infekčným ochorením COVID-19 začali zamestnávatelia prijímať rôzne preventívne opatrenia. Jedným z nich je aj práca z domu (tzv. home office), ktorá sa v dôsledku šírenia koronavírusu na Slovensku stala v posledných mesiacoch obzvlášť využívanou možnosťou.

A práve zmeny v Zákonníku práce sa dotkli aj domáckej práce a telepráce. V súvislosti s nimi bol novelou nahradený celý § 52 Zákonníka práce jeho novým znením.

Práca z domu, tzv. home office či domácka práca sú všetko pojmy, ktoré predstavujú špecifický druh vykonávania práce, ktorá nie je viazaná na pracovisko zamestnávateľa, ale na iné dohodnuté miesto práce, najčastejšie bydlisko (domácnosť) zamestnanca, a to po celý čas pracovnej doby. Zákonník práce vymedzuje len pojem domácka práca a telepráca, pojem home office nedefinuje.

Vzťahuje sa domáca práca aj na zamestnancov zariadení školského stravovania?

Vykonávanie domáckej práce a telepráce sa vzťahuje len na činnosti, ktoré v zariadení školského stravovania zabezpečuje vedúci zamestnanec - vedúci/riaditeľ zariadenia školského stravovania. Bolo by naozaj zaujímavé, keby kuchárky zabezpečovali výkon svojej činnosti-prípravu pokrmov z domácej kuchyne.

Definícia domáckej práce a telepráce od 1. marca 2021 je nasledovná:

• O domácku prácu ide vtedy, ak práca, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, je vykonávaná pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti z domácnosti zamestnanca.
• O teleprácu ide vtedy, ak práca, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, je vykonávaná pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti z domácnosti zamestnanca s použitím informačných technológií, pri ktorých dochádza pravidelne k elektronickému prenosu dát na diaľku.

Ako je možné si všimnúť, jediný rozdiel medzi domáckou prácou a teleprácou je v tom, že pri telepráci sa vyžaduje aj používanie informačných technológií, pri ktorých navyše pravidelne dochádza k prenosu dát (používa sa internetová alebo telefonická sieť).

Novinkou je, že zamestnanec vykonávajúci domácku prácu alebo teleprácu nie je povinný mimo pracovného času používať pracovné prostriedky slúžiace na výkon domáckej práce alebo telepráce (napríklad čítať a odpisovať na e-maily alebo prijímať telefonické hovory).

Do definície domáckej práce a telepráce pribudla podmienka pravidelnosti. O domácku prácu a teleprácu pôjde len vtedy, ak sa táto práca bude vykonávať z domácnosti zamestnanca pravidelne. Vyslovene sa v Zákonníku práce uvádza, že za domácku prácu alebo teleprácu sa nepovažuje práca, ktorú zamestnanec zo svojej domácnosti vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním. Domácka práca a telepráca musí byť pravidelná, nie príležitostná alebo mimoriadna.

Za domácku prácu a teleprácu sa nepovažuje práca vykonávaná z domu z dôvodu, že u zamestnávateľa bude v príslušnom dni prerušená dodávka elektrickej energie, zamestnanec mimoriadne potrebuje byť so svojím dieťaťom doma a ani vtedy, ak pôjde o nariadenú prácu domu z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19. Musí byť splnená podmienka pravidelnosti, napríklad každý deň, každý druhý piatok, jedenkrát mesačne a podobne.

Finančný príspevok alebo gastrolístok

Zamestnávateľ, ktorý nebude zabezpečovať stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, musí umožniť zamestnancom výber medzi poskytnutím stravných lístkov a poskytnutím finančného príspevku na stravovanie. Zamestnávateľ je následne povinný rešpektovať voľbu zamestnanca. Ten ale nebude môcť svoje rozhodnutie zmeniť kedykoľvek, ale najskôr po uplynutí 12 mesiacov. Finančný príspevok na stravovanie bude súčasťou čistej mzdy zamestnanca a jeho výška bude zhodná z výškou príspevku zamestnávateľa na stravovanie pre iných zamestnancov.

Ak zamestnávateľ prispieva na stravovanie aj iným zamestnancom, tak bude zamestnancom poskytovať finančný príspevok na stravovanie v takej sume, v akej prispieva na stravovanie iným zamestnancom na stravné lístky. Minimálna výška finančného príspevku na stravovanie je 55 % z minimálnej hodnoty stravovacej poukážky (v roku 2021 je to 2,11 eura). Keďže zamestnávateľ môže podľa Zákonníka práce prispieť zamestnancovi na každé jedlo najviac do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín (v roku 2021 je to 2,81 eura), maximálna výška finančného príspevku na stravovanie bude zhodná s touto sumou.

Kedy majú zamestnanci zariadenia školského stravovania na výber medzi finančným príspevkom a gastrolístkom?

Zamestnanci zariadení školského stravovania, majú nárok na stravné lístky alebo finančný príspevok v čase školských prázdnin, kedy nezabezpečujú stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení, ale na pracovisku vykonávajú upratovacie a dezinfekčné práce v rámci pracovnej zmeny viac ako štyri hodiny.

Aj vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva prácu z domu má, za splnenia podmienky odpracovania viac ako štyroch hodín, nárok na stravné. Zamestnávateľ je preto pri home office povinný poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie (stravné lístky či stravovaciu kartu), ak mu stravovanie nezabezpečí inak.

Od 1. januára 2023 budú musieť mať stravné lístky elektronickú podobu. Zamestnávateľ bude môcť dať zamestnancovi stravný lístok v papierovej podobe len vtedy, ak jeho použitie v elektronickej podobe počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné (napríklad okolité stravovacie zariadenia nemajú terminály na platobné karty).

Nový dôvod pre výpoveď zamestnávateľa – 65 rokov a nárok na dôchodok

Do Zákonníka práce s účinnosťou od 1. januára 2022 pribudne nový dôvod, pre ktorý bude môcť zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď. Zamestnávateľ bude môcť dať výpoveď aj vtedy, ak zamestnanec dovŕši 65 rokov veku a vek určený na nárok na starobný dôchodok. Obe tieto podmienky budú musieť byť splnené súčasne. Keďže v súčasnosti je vek nároku na starobný dôchodok v každom prípade nižší ako 65 rokov, postačuje zatiaľ skúmať len podmienku dovŕšenia veku 65 rokov. Pri skončení pracovného pomeru dohodou alebo výpoveďou zamestnávateľa z dôvodu, že zamestnanec dosiahol vek 65 rokov a vek určený na nárok na starobný dôchodok, bude mať tento zamestnanec aj nárok na odstupné.

Zamestnanci, ktorí sa trvale starajú o dieťa

Zamestnanec vo veku do 33 rokov, ktorý sa osobne stará o vlastné neplnoleté dieťa vrátane striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a zamestnanec, ktorý sa osobne stará o neplnoleté dieťa zverené mu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, má nárok na 5 týždňov dovolenky.

Spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa

Od 1. marca 2021 bude môcť odborová organizácia zastupovať zamestnancov na pracovisku zamestnávateľa len vtedy, ak medzi zamestnancami v pracovnom pomere budú členovia tejto odborovej organizácie. Zamestnávateľ nemá prístup k zoznamu členov odborovej organizácie.

Ak má zamestnávateľ alebo existujúca odborová organizácia pochybnosť o tom, či medzi zamestnancami v pracovnom pomere sú členovia odborovej organizácie, ktorá začína svoje pôsobenie, ide o spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa. Tento spor do 30 dní vyrieši nezávislý rozhodca a za svoju prácu bude odmeňovaný. Ktorá zo strán sporu zaplatí odmenu rozhodcovi, to bude tiež upravovať Zákonník práce.

Ďalšie zmeny v Zákonníku práce

Počas prázdnin budú môcť pracovať aj prváci na strednej škole (starší ako 15 rokov), zamestnávateľ však bude potrebovať povolenie inšpektorátu práce.

Študentské brigády v čase letných prázdnin aj po skončení strednej školy a prvého stupňa vysokej školy na základe dohody o brigádnickej práci študentov