Vy sa pýtate, my odpovedáme! Pracovno-právne vzťahy

Pracovno-právne vzťahy

12 dôležitých otázok o vplyve koronavírusu v pracovnom práve

1. Môže mi zamestnávateľ nariadiť dovolenku „zo dňa na deň“?
Podľa novely zákonníka práce je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi čerpanie tzv.„novej“ dovolenky aspoň 7 dní vopred a čerpanie „starej“ dovolenky 2 dni vopred.

2. Môže mi zamestnávateľ nariadiť neplatené voľno kvôli koronavírusu?
Neplatené voľno nemožno nariadiť. Na čerpanie takéhoto voľna sa vyžaduje dohoda zamestnanca so zamestnávateľom.

3. Môžem dostať výpoveď od zamestnávateľa počas nariadenej karantény?
Zamestnanec, ktorému bola nariadená karanténa, v dôsledku čoho bol uznaný za dočasne práceneschopného, je počas trvania tzv. „PN-ky“ v ochrannej dobe, počas ktorej mu zamestnávateľ nesmie dať výpoveď (§ 64 Zákonníka práce).

4. Môže mi zamestnávateľ nariadiť výkon inej práce ako mám v pracovnej zmluve?
Zamestnanec nie je povinný vykonávať iný druh práce, ako má dohodnutú v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ sa musí so zamestnancom na výkone inej práce, ako je dohodnutá v pracovnej zmluve, dohodnúť.

5. Môže mi zamestnávateľ skrátiť pracovný úväzok?
Zmenu už dohodnutého týždenného pracovného času môže zamestnávateľ skrátiť len po dohode so zamestnancom (§ 49 Zákonník práce).

6. Môžem počas nariadenej karantény pracovať?
Z dôvodu, že školy alebo školské zariadenie sú „zatvorené“ na základe rozhodnutia ministra školstva, zamestnanec (vedúca/riaditeľka školskej jedálne) môže po dohode (aj ústnej) so zamestnávateľom pracovať z domu (tzv. home office), a to za predpokladu, že zamestnávateľ takúto možnosť svojím zamestnancom poskytne a zdravotný stav zamestnanca a jeho pracovná pozícia to dovoľuje.
Zamestnancovi patrí bežná odmena za prácu (mesačná mzda), nie náhrada mzdy. Dohoda nemusí mať písomnú formu, preto nie je potrebné, aby strany uzatvárali písomnú dohodu, už vôbec nemôžu byť zamestnanci nútení dohodu uzavrieť pod hrozbou nevyplatenia platu.
Je potrebné si uvedomiť, že z právneho hľadiska sa práca formou home office líši od pracovného pomeru len iným miestom výkonu práce a ostatné povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca ostávajú zachované.

7. Môže mi zamestnávateľ z titulu zavedenia opatrení – v súvislosti s koronavírusom-znížiť mzdu?
Zamestnávateľ nemôže svojvoľne znížiť zamestnancovi dohodnutú mzdu. Ak je však mzda zamestnanca určená mzdovým výmerom, je zníženie mzdy síce možné, ale dôvod musí spočívať vo vykonanej práci.
V situácii, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu v dôsledku opatrenia, ktoré smerovalo voči jeho zamestnávateľovi, je nutné posudzovať, ako prekážku v práci na strane zamestnávateľa v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce.

8. Môže mi zamestnávateľ „zo dňa na deň“ zmeniť pracovné zmeny?
Zmenu rozvrhu pracovných časov je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej dva dni vopred a s platnosťou najmenej na týždeň.

9. Mám nárok na mzdu, pokiaľ je školská jedáleň uzatvorená z dôvodu mimoriadnych opatrení?
Z dôvodu, že počas obmedzenej činnosti školy alebo školského zariadenia na základe rozhodnutia ministra školstva, nie je možné zamestnancom prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, pretože škola alebo školské zariadenie sú „zatvorené“ (najčastejšie sú to tzv. nepedagogickí zamestnanci - upratovačky, školníci, kuchárky, ale aj učitelia materských škôl, vychovávatelia školských klubov detí, vychovávatelia školských internátov etc.), ide o „inú“ prekážku v práci na strane zamestnávateľa.
Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy.

10. Aký máme nárok na mzdu, pokiaľ nám určil zamestnávateľ aspoň jedenkrát týždenne upratovať a dezinfikovať priestory školskej jedálne?
Ak zamestnávateľ má možnosť prideľovať zamestnancom prácu, ale nie v plnom rozsahu, uplatňuje sa kombinovaný pracovnoprávny režim, keď napr. kuchárky v určitých dňoch v rozsahu pracovného času určeného zamestnávateľom (aj skráteného) dezinfikujú priestory – za výkon týchto pracovných činností v pracovnom čase zamestnancom prislúcha plat vo výške funkčného platu.
Za čas, počas ktorého prácu nevykonáva pre prekážku v práci na strane zamestnávateľa, bude mať zaplatenú náhradu platu vo výške 80% funkčného platu. Zamestnávateľ musí pri výplate platu vychádzať z evidencie pracovného času každého zamestnanca.
Zamestnávatelia musia rozvrhovať pracovný čas nepedagogických zamestnancov tak, aby sa na pracovisku nezdržiaval väčší počet zamestnancov, a to z dôvodov realizácie preventívnych opatrení za účelom minimalizácie šírenia koronavírusu.

11. Mám nárok na ošetrovné, tzv. „OČR-ku“?
Od 12. marca 2020 až po celú dobu uzatvorenia škôl má nárok na „pandemické ošetrovné“ nemocensky poistený rodič (aj náhradný rodič či osvojiteľ) pre deti až do dovŕšenia 11 rokov veku a až do 18 rokov veku pre ZŤP deti, pričom v tejto vekovej kategórií netreba potvrdenie lekára. Na základe potvrdenia lekára bude čerpanie ošetrovného možné pre deti až do dovŕšenia 16 rokov veku.
Dávka bude po celú dobu čerpania 55 % hrubej mzdy (v závislosti od výšky hrubej mzdy je to cca 70% čistej mzdy), pričom rodičia sa môžu pri čerpaní ošetrovného „prestriedať“.

12. Pri výkone práce na doma mám nárok na stravné lístky?
Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny.
Vzhľadom na povinnosť zabezpečovať zamestnancom stravu rozlišujeme dva prípady:

1. zamestnanec vykonáva prácu v rámci pracovnej zmeny viac ako 4 hodiny;
2. zamestnanec nevykonáva prácu v rámci pracovnej zmeny viac ako 4 hodiny z dôvodu dovolenky, prekážky v práci na strane zamestnanca (OČR, PN, karanténne opatrenie a pod.) alebo z dôvodu prekážky v práci na strane zamestnávateľa.

Z pohľadu poskytovania stravy v prvom prípade nie je právne významné, či sa práca vykonáva v mieste výkonu práce alebo za mimoriadnych okolností po dohode zamestnanca a zamestnávateľa doma alebo na inom mieste, dôležité je , či zamestnanec vykonáva prácu v rámci pracovnej zmeny viac ako 4 hodiny.
V druhom prípade, zamestnanci majú nárok na zabezpečenie stravy zamestnávateľom iba za predpokladu, že im takýto záväzok vyplýva z kolektívnej zmluvy.
V súčasnej situácii je najvhodnejší spôsob zabezpečiť stravovanie prostredníctvom právnickej osoby, ktorá má oprávnenie na sprostredkovanie stravovacích služieb (stravné lístky, stravovacie karty), alebo poskytnutím finančného príspevku podľa §152 ods. 6 Zákonníka práce.

V zložitej situácii, neváhajte a napíšte nám, budeme pre vás hľadať odpovede a riešenia.

Zároveň vám pripomíname, že na našej stránke nájdete DISKUSIU, kde môžete zverejniť svoje otázky a diskusné príspevky. Pri zverejňovaní príspevkov dodržiavame vašu požiadavku anonymity. V diskusii si môžete navzájom aj poradiť, podeľte sa so svojimi skúsenosťami z praxe.

POMÁHAJTE SI NAVZÁJOM V DOBREJ DISKUSII.

Zdroj obrázku: <a href="https://www.freepik.com/free-photos-vectors/card">Card photo created by creativeart - www.freepik.com</a>