Keď školská jedáleň potrebuje viac než len nového človeka

Školské stravovanie býva v mnohých školách vnímané ako samozrejmosť. Obed má byť navarený, vydaný načas a ideálne tak, aby deťom aj zamestnancom chutil. Kým systém funguje, málokto rozmýšľa nad tým, koľko práce, koordinácie a ľudí za tým každý deň stojí.

Niekedy však príde moment, keď sa ukáže, že školská jedáleň nie je len kuchyňa. Je to živý organizmus. A keď sa v ňom naruší stabilita, veľmi rýchlo to pocíti celá škola.

V našom prípade sa zmena začala po odchode dlhoročnej vedúcej školskej jedálne v roku 2023. Nasledovali personálne zmeny, odchody zamestnancov a neúspešné pokusy nájsť nových ľudí. Hoci sme pracovné pozície opakovane zverejňovali, záujem nebol dostatočný. Situácia sa postupne zhoršovala.

Nové vedenie jedálne sa snažilo vzniknutý stav riešiť, no tlak bol veľký. V kolektíve rástla neistota, pribúdala fluktuácia a napokon sa novovymenovaná vedúca svojej pozície vzdala.

Keď vedenie školy začne suplovať jedáleň

Začali sme hľadať iné riešenia. Na vedúcu pozíciu sme prijali externú zamestnankyňu na dohodu. Pracovala však najmä pre iné subjekty a pre našu školu zabezpečovala podporu na diaľku.

Na papieri to vyzeralo ako možné dočasné riešenie. V praxi sa však rýchlo ukázalo, že školská jedáleň potrebuje človeka priamo na mieste. Niekoho, kto pozná tím, vie reagovať na dennú prevádzku, komunikuje so zamestnancami a drží chod jedálne v rukách.

Komunikácia viazla. Administratíva sa postupne presúvala na vedenie školy. Zamestnanci v jedálni boli preťažení, častejšie práceneschopní a atmosféra v tíme bola čoraz napätejšia.

A keď sa v kuchyni stratí stabilita, na tanieri sa to skôr či neskôr ukáže.

Kvalita jedla išla dole. Počet stravníkov klesal. Zamestnanci sa odhlasovali z obedov, rodičia sa ozývali a každý deň sme riešili najmä to, či vôbec dokážeme zabezpečiť obed pre tých, ktorí sú na školské stravovanie odkázaní.

Rozhodnutie, ktoré nebolo jednoduché

V tejto situácii som začala uvažovať o externom partnerovi, ktorý by dokázal prevziať chod školského stravovania.

Nebolo to rozhodnutie zo dňa na deň. Mala som obavy. Vedela som, že nás čaká veľa administratívy, legislatívnych krokov a rokovaní. Zároveň som si kládla otázku, či takáto zmena naozaj prinesie výsledok, ktorý škola potrebuje.

Na spoločnosť PINO Group s.r.o. som dostala odporúčania od kolegov z iných škôl. Poznali ju ako dodávateľa stravy. U nás však situácia bola zložitejšia. Nešlo len o dovoz obedov a výdajňu. Išlo o prenájom celej školskej kuchyne, v ktorej sa malo variť priamo na mieste.

Na jeseň 2024 som oslovila konateľa spoločnosti PINO Group, pána Meszároša. Nasledovalo niekoľko rokovaní a postupne sme sa dohodli na spolupráci.

Vtedy sme ešte netušili, koľko krokov bude treba zvládnuť.

Papierovanie, súhlasy a chvíle pochybností

Bolo potrebné získať súhlasy od zriaďovateľa, mestskej časti, Bratislavského samosprávneho kraja a ďalších dotknutých subjektov. Súčasne prebiehal proces vyradenia školskej jedálne zo siete škôl a školských zariadení ako súčasti Spojenej školy internátnej a zároveň proces jej zaradenia pod spoločnosť PINO Group.

Bol to zdĺhavý a náročný proces. Boli dni, keď som mala chuť celé rozhodnutie zastaviť. Aj chvíle, keď som si v duchu hovorila, či sme sa nepustili do niečoho príliš komplikovaného.

Veľmi nám pomohol prístup vedenia a manažérov spoločnosti PINO Group. Reagovali rýchlo, vecne a s ochotou hľadať riešenia. Pomáhali pri príprave podnájomnej zmluvy, zmluvy o školskom stravovaní, pri nastavení evidencie cez EduPage aj pri legislatívnych otázkach, ktoré bolo potrebné vyriešiť.

Pre školu bolo dôležité cítiť, že na túto zmenu nie sme sami.

Prvé týždne po zmene

Po úspešnom zvládnutí celého procesu prevzala školské stravovanie v Spojenej škole internátnej spoločnosť PINO Group.

Prvý mesiac bol spoločným zahrievacím kolom. Veľa vecí bolo treba nastaviť, zmeniť a zmodernizovať. Začínalo sa opatrne, s jedným hlavným jedlom denne.

Zmena však bola cítiť takmer okamžite. Stravníci si všimli inú kvalitu jedla aj väčšiu rôznorodosť. Po predchádzajúcich mesiacoch neistoty to pre zamestnancov aj žiakov pôsobilo takmer ako malý zázrak.

Postupne pribudol výber z troch hlavných jedál. K tomu možnosť vegánskeho a bezlepkového stravovania. Veľkou zmenou bol aj šalátový bar, ktorý priniesol do jedálne viac čerstvosti a možnosti vyskladať si obed podľa vlastnej chuti.

Pribudol stojan na pitný režim s výberom troch druhov nápojov, stojan na servítky a ďalšie praktické detaily, ktoré možno znejú obyčajne, no pri každodennom stravovaní robia veľký rozdiel.

Jedáleň zrazu nebola miestom, kde sa len vydá obed.

Začala byť priestorom, kde sa ľudia cítili príjemnejšie. Kde bolo cítiť záujem. Úsmev kuchárov, dobrá nálada a prirodzená otázka, či stravníkom chutí, zmenili atmosféru viac, než by sa mohlo zdať.

Dôležité bolo aj to, že spätná väzba nezostávala visieť vo vzduchu. Manažéri spoločnosti sa pravidelne pýtali na podnety a snažili sa ich riešiť priebežne. Nie formálne. Prakticky.

Stravovanie ako súčasť vzdelávania

Za prínos spolupráce považujem aj to, že sa téma jedla dostala bližšie k deťom.

Od septembra 2025 sa žiaci mohli prihlásiť na detský krúžok varenia. Je určený pre všetkých žiakov základnej školy. Pod dohľadom skúsených kuchárov sa deti učia základy varenia a pečenia a spoločne pripravujú jednoduché, zdravé a chutné jedlá.

Pre mladších stravníkov vznikol aj projekt Jeme zdravo. Deti materskej školy a žiaci prvého stupňa základnej školy dostali vlastnú knižku zdravého stravovania. Každý týždeň do nej môžu získať pečiatku, keď sa im s chuťou podarí zjesť kompletné obedové menu.

V knižke zároveň nachádzajú zaujímavosti o ovocí, zelenine, bylinkách a zdravom stravovaní. Víťazi súťaže budú na konci školského roka odmenení zaujímavou exkurziou, ktorú zabezpečí spoločnosť PINO Group.

Takéto kroky menia pohľad na školský obed. Nie je to len prestávka medzi vyučovaním. Môže to byť priestor, kde sa deti prirodzene učia vzťahu k jedlu, chuti, pestrosti aj zodpovednosti za vlastné stravovanie.

Čo by som odporučila iným školám

Ak sa niektorá škola nachádza v podobnej situácii, odporučila by som nebáť sa hľadať nové riešenia. Externý partner nemusí znamenať stratu kontroly nad školským stravovaním. Pri dobre nastavenej spolupráci môže škole priniesť stabilitu, odbornosť a úľavu od prevádzkového tlaku, ktorý často padá na vedenie školy.

Zároveň je dôležité nepodceniť legislatívnu časť. Takáto zmena si vyžaduje čas, trpezlivosť a dôslednú prípravu. Nevznikne za pár dní. Na oboch stranách musí byť ochota komunikovať, riešiť prekážky a vydržať aj fázy, ktoré nie sú jednoduché.

Z našej skúsenosti však môžem povedať, že výsledok za to stojí.

Dnes máme školské stravovanie, ktoré je stabilnejšie, kvalitnejšie a pre stravníkov príjemnejšie. A čo je možno najdôležitejšie, do jedálne sa vrátila dôvera.

Mgr. Zuzana Dašková, riaditeľka školy , Bratislava