Nedostatok financií v školskom stravovaní: Realita, ktorú už nemôžeme prehliadať!

Školské stravovanie na Slovensku dlhodobo plní nenahraditeľnú úlohu – zabezpečuje deťom pravidelnú, nutrične vyváženú stravu, ktorá je základom zdravého vývoja, sústredenia a školských výsledkov.

Napriek tomu sa školské jedálne ocitajú v situácii, ktorá je udržateľná už len vďaka osobnému nasadeniu vedúcich jedální, kuchárok a ochote škôl kreatívne „záplátať“ rozpočty. Nedostatok financií sa stal každodennou realitou, nie výnimkou.

Rastúce náklady vs. stagnujúce príspevky

Kým ceny potravín, energií a miezd neustále rastú, normatívne financovanie a dotácie na stravovanie zostávajú dlhé roky poddimenzované.

Jednotkový koeficient na originálne kompetencie obcí nezohľadňuje:

• aktuálnu mieru inflácie (cca 4 – 5 %),
• výrazný nárast cien energií (pri jedálňach mimo regulovaných sadzieb až +10 %),
• zvýšené personálne náklady spojené s legislatívou a odmeňovaním.

Vedúce školských jedální musia každý mesiac balansovať medzi kvalitou a rozpočtom. Zvyšovať poplatky rodičom nie je vždy možné a obce často nemajú priestor na vyššie dofinancovanie.

Kvalita stravy pod tlakom

Ak sa situácia nezmení, školské jedálne budú nútené obmedzovať:

• pestrosť jedálnych lístkov, z dôvodu nedostatky pracovných síl
• diétne stravovanie pre deti s intoleranciami.

Je paradoxom, že na jednej strane štát podporuje zdravé stravovanie a výživu detí, a na druhej strane finančné podmienky neumožňujú tieto ciele napĺňať v praxi.

Personálny kolaps za dverami kuchýň

Školské jedálne zápasia aj s akútnym nedostatkom personálu. Mzdy kuchárok sú často na úrovni minimálnej mzdy – bez príplatkov za zodpovednosť a náročnosť práce. Starneme. Mladí neprichádzajú. Kto navarí deťom zajtra?

Čo potrebujeme urgentne vyriešiť

1. Navýšenie originálnych kompetencií a spravodlivý výpočet koeficientu podľa reálnych nákladov.
2. Valorizáciu dotácií a príspevkov podľa inflácie a cien energií.
3. Stabilné financovanie diétneho stravovania – dnes je mnohokrát hradené „na úkor“ bežných jedál.
4. Systémové mzdy zamestnancov jedální – nie v kategórii pomocných síl, ale odborného personálu.

Nesystémové mzdy a personálny kolaps v školských jedálňach: Kto nám navarí zajtra?

Jedným z najpálčivejších problémov školského stravovania už nie sú len financie na potraviny, ale neúnosná personálna situácia, ktorá vznikla v dôsledku nespravodlivého a neudržateľného odmeňovania zamestnancov školských jedální.

Mzdy pod úrovňou dôstojnosti

Dnes sa v praxi stretávame s absurdnou situáciou:

Nový zamestnanec (pomocná sila v kuchyni), bez praxe, má zákonný nárok na minimálnu mzdu,

Zatiaľ čo dlhoročný zamestnanec s 20 rokmi praxe, pracujúci v 2. alebo 7. platovej triede, reálne poberá mzdu len o niekoľko eur vyššiu – často rovnako na úrovni minimálnej mzdy.

Tento stav demotivuje, ponižuje a devalvuje prácu žien, ktoré denne pripravujú tisíce jedál pre naše deti. Mzdy v školských jedálňach nedokážu konkurovať ani maloobchodu či upratovacím službám.

Migrácia, ktorá sa nevidí, ale cíti – skrytý odchod ľudí

Doposiaľ sme hovorili o „tichej“ migrácii personálu – kuchárky a pomocné sily odchádzali jednotlivo. Dnes sa situácia dramatizuje:

• Objavujú sa prvé hromadné výpovede celých kolektívov školských jedální,
• V niektorých regiónoch Slovenska hrozí kolaps školského stravovania, pretože na trhu práce nie je možné získať náhrady

Ak odíde celý tím jedálne, škola reálne nemá ako zabezpečiť stravu – a ohrozuje sa tak základná povinnosť zriaďovateľa.

Aké sú možnosti riešenia? – Návrhy do praxe a legislatívy

1. Aplikovať novú osobitnú tabuľku pre účely odmeňovania nepedagogických zamestnancov v školstve s reálnym navýšením, zaviesť tarifné minimum NAD úrovňou minimálnej mzdy. 
   Minimálna mzda nemôže byť jediným garantovaným príjmom v profesii, ktorá nesie hygienickú, zdravotnú a zodpovednostnú záťaž.
2. Stabilizačný príplatok / príplatok za stravovaciu prevádzku.
   Podobne ako v sociálnych službách či zdravotníctve – osobitný príplatok za prácu v kuchyni, práca s potravinami a HACCP zodpovednosť.
3. Nároková valorizácia podľa inflácie a cien energií.
   Rovnako ako sa valorizujú dôchodky, musí sa valorizovať aj financovanie školských jedální a mzdy v nich.

Tichá migrácia, ktorá volá o pomoc

Zatiaľ čo sa hovorí o učiteľoch, o kuchárkach sa hovorí potichu – iba keď chýbajú.

Pani Mária, kuchárka zo školskej jedálne hovorí: „Ľudia si myslia, že my ‘varíme z lásky‘. Áno, varíme. Ale láskou účty nezaplatíš. Ani elektrinu, ani chlieb.

Pred dvoma mesiacmi podali štyri ženy naraz výpoveď v susednej škole. Celý kolektív jedálne. Žiadna náhrada neexistuje. Obec rieši krízový plán: bagety dovozom, obed z nemocnice. Je toto budúcnosť našich detí?

Keď zavriem oči, vidím tváre detí, ktoré si prídu po dupľu polievky a poďakujú sa. Preto som ešte tu. Ale už neviem, dokedy budem vládať. Prosím, povedzte im tam hore, že ak chcú zdravé deti, musíme byť aj my zdraví, dôstojní a videní.“, hovorí pani Mária.

Záver príbehu? Ten ešte nemáme. Čakáme odpoveď.

Takéto príbehy sa dejú dnes. V školách po celom Slovensku. Nežiadajú potlesk. Žiadajú spravodlivosť.

Školská jedáleň nie je výrobná linka. Je to miesto, kde sa formujú stravovacie návyky už 80 rokov celých generácií. Ak chceme zdravé, spokojné a úspešné deti, musíme prestať vnímať stravovanie ako položku, ktorú možno škrtať v rozpočte.

Investovať do školského stravovania znamená investovať do budúcnosti krajiny.

autorka: odborníčka na školské stravovanie Ing. Silvia Tokárová