Je super, že deti dnes nemusia štrajkovať!

Naživo sa s ňou môžete stretnúť práve na finále celoslovenskej súťaže O najlepší školský obed, 15.8. v pavilóne Jedáleň 21. storočia na výstave Agrokomplex 2024 v Nitre.

Rozprávali sme si spolu o tom, aké má spomienky na školskú jedáleň a ako vidí školské stravovanie dnes.

Petra, spomínate niekedy na svoju školskú jedáleň?

Pamätám si ju veľmi dobre, rovnako ako moja mamička a vtedajšie panie kuchárky. Už asi v druhej triede základnej školy som spôsobila v školskej jedálni štrajk 😊. Odmietla som jesť každý deň zemiaky a piť teplé mlieko. Všetky deti sa ku mne pridali a štrajk bol na svete. Moja mamka potom musela do riaditeľne na koberček, čo v tom čase nebolo vôbec príjemné. Nakoniec všetko dobre dopadlo, dostalo sa nám iba vysvetlenie pravidiel, ktorými sa každá jedáleň musela riadiť. A aj keď nám oficiálne nebolo vyhovené, druhý deň na obed zemiaky neboli 😊. Náš vzťah toto dobrodružstvo prečkal a stále trvá. Po rokoch som sa vlani do svojej školskej jedálne pred Vianocami vrátila a piekli sme s deťmi vanilkové rožky.

A ako vidíte dnešné školské stravovanie?

Je super, že už dnes deti v jedálni štrajkovať nemusia. Pravidlá sú voľnejšie a mnohé jedálne sa naozaj snažia o rozmanitosť a pestrosť. Ako rodič som pani kuchárkam z jedálne veľmi vďačná, pretože ja doma takú pestrosť nezariadim. Každá mamka má svoje stereotypy a navyše strašne málo času. Ako rodič som zmierená aj s tým, že môj syn niekedy príde hladný, pretože si na novú chuť ešte nezvykol. Je to proces a ten trvá. Naozaj si veľmi vážim tú vytrvalosť, s akou sa pani kuchárky postupne snažia učiť deti stravovať sa pestro a zdravo.

Ja sa potom doma so synom rozprávam, o tom, čo mu chutí a čo nie. A keď mu niečo chutí, pozerám sa na jedálny lístok a inšpirujem sa aj pre domácu kuchyňu. Pre príklad tej postupnej zmeny nemusíme chodiť ďaleko. Práve vo finále súťaže ma zaujala napríklad knedľa kysnutá s celozrnnou múkou, vlastne klasika, len trochu zdravšia.

Vy si všímate súvislostí aj detailov. Máte nejaké tajné tipy, ktoré by kuchárom a kuchárkam v spoločnom stravovaní pomohli?

Skôr také drobnosti a postrehy z praxe, ktoré mnohé jedálne bežne aplikujú:

V každom meníčku by malo byť niečo, na čo sa deti a stravníci všeobecne budú tešiť, stačí drobnosť. Môže to byť múčnik ako sladká bodka, zaujímavý nápoj...

Rovnako tak, by v každom menu malo byť niečo, čo budú kuchárky pripravovať s láskou a kvôli čomu sa v ten deň budú tešiť do práce.

Najlepšie suroviny sú za mňa tie, o ktorých vieme, odkiaľ pochádzajú. Lepšie jabĺčko od miestneho pestovateľa ako mango bez histórie 😊.

Osobne aj profesne mi robí radosť, keď sa na obed pridávajú koláčiky, to my sme nikdy nemali. Krásne príklady sú opäť medzi finálovými menu – úžasne vyzerajúce lievance alebo šatôčky. už sa teším, až ochutnám.

Veľmi sa mi v súčasných pokrmoch zo školskej jedálne páči tá farebnosť, pestrosť... hneď je v tom viac radosti a tým pádom aj viac zdravia.

Máte pre pani kuchárky a pracovníkov školského stravovania nejaký odkaz?

Obdivujem Vašu obrovskú silu. Nech uvaríte čokoľvek, vždy sa nájde niekto, komu sa nebude páčiť. Prajem Vám, aby ste si každý deň vo svojej práci našli nejakú drobnosť, z ktorej sa budete tešiť a ktorá vám dá silu vytrvať! Ďakujem